Bol 19. január 2006 – štvrtok, 19,38 hod., tma. Na zemi snehová pokrývka. Pri obci Hejce v Maďarsku, asi 25 kilometrov od košického letiska, kde o pár minút čakali pristátie vojenského lietadla AN-24, sa toto lietadlo, nárazom do zalesnenej hory rozbilo na mnoho časti. Na Slovensku, v tomto okamžiku, prišlo 42 rodín o svojich najbližších. Bolo medzi nimi 39 mužov a 3 ženy. Iba jeden muž to prežil. Vekové rozpätie obetí bolo od 22 do 57 rokov. Všetci boli príslušníci alebo zamestnanci Armády SR a do vlasti sa vracali po splnení úloh z vojenskej mierovej misie KFOR, ktorú riadilo NATO. Zmyslom ich misie bolo zodpovedať za udržiavanie mieru v Kosove, ktoré bolo sporným územím Srbska. Svoju úlohu tam splnili. Žiaľ iným pomáhali prežiť, sebe ale pomôcť už nedokázali. Na túto tému som už písal, lebo medzi obeťami boli viacerí, ktorých som osobne poznal. Sám pre seba som si vtedy položil pár otázok. Napr. vtedy existoval vojenský predpis, ktorý prikazoval pri mimoriadnych udalostiach, príslušným veliteľom vykonať okrem policajného vyšetrovania aj veliteľské vyšetrovanie. Uskutočnilo sa ? Je pravda, že boli oznámené závery špeciálnej vyšetrovacej komisie a podľa nich ku katastrofe došlo pre zlyhania človeka – pilota. Ale za neho, ktosi niesol veliteľskú zodpovednosť. Aký mal tento veliteľ postih ? Každý sa môže zmýliť. Aj vojenský pilot. Ide, ale o to zistiť, či sa takýto omyl ešte môže zopakovať. Podľa môjho názoru, práve na tieto otázky malo dať odpoveď veliteľské vyšetrovanie. A možno aj preto sú viacerí pozostalí nespokojní s výsledkami vyšetrovania, lebo si stále myslia, že len pilot vinu nenesie.
Komentáre