doko

Mnohí Slováci zaregistrovali fakt, že 11. júla 2023 bola svetová premiéra amerického filmu Oppenheimer. Priznávam, že som ho nevidel, ale zbežne som si prečítal jeho recenzie. Takže, zhruba viem, o čom to asi je. Mňa v tej súvislosti skôr upútala kniha  s názvom : „ Atom v plném světle“ z roku 1973, v ktorej je tiež opísaný príbeh tvorcu americkej atómovej bomby Oppenheimera. Ale nie o ňom chcem písať, skôr o tom, čo musel svet prekonať v atómovej dobe aby sa sám nezničil. Napríklad v knihe je aj údaj, že do roku 1963, kedy bola uzavretá prvá formálna zmluva o zastavení skúšok atómových a vodíkových bômb, (mimo podzemných)  bolo zaregistrovaných takmer 400 pokusných výbuchov. Za nasledujúcich 10 rokov, teda do roku 1973 len podzemných výbuchov  bolo ďalších 400. V knihe nie je špecifikované, ktorá mocnosť koľko výbuchov v spomínanom období vykonala, ale okrem USA a ZSSR (dnes Rusko), to boli aj Veľká Británia, Francúzsko, a Čína. Pre porovnanie v roku 2023 už k ním patria aj India, Pakistan, Severná Kórea a vraj aj Izrael a Irán (tie sa, ale k ním nepriznávajú). Zaujímavé sú aj citáty, niektorých politikov  uvedené v knihe. Tak napr. Churchill v roku 1953 predniesol túto vetu:.. dospeli sme do štádia, v ktorom sa bezpečie stane silným dieťaťom strachu a prežitie dvojčaťom skazy“... Autor tiež vysvetľuje záruku mieru tzv. teóriou rovnováhy síl, ktorá mu pripomína tanec na sopke. V spojitosti s opakovanými vyhrážkami Ruska, že na Ukrajine použije taktické jadrové zbrane, možno niekoho prekvapí fakt, že USA už v polovici päťdesiatych rokov minulého storočia, prvýkrát na svete rozpracovali teóriu použitia tzv. taktických jadrových zbraní. V roku 1954 pri schvaľovaní zbrojného rozpočtu v USA (ten bol vo výške 37,5 mld dolárov, sa príspevok na jadrové zbrane oproti roku 1953 zdvojnásobil), E. Teller  obhajoval tieto výdaje vetou : ..“Štepný materiál sa stal najlacnejšou a najúčinnejšou zbraňou USA“.... Obludný je údaj kde sa píše, že v roku 1960 bola svetová zásoba nukleárnych výbušnín 10 ton TNT v prepočte na jedného obyvateľa ( na svete žilo v roku 1960 asi 3 mld ľudí) a v roku 1972 to bolo už takmer 20 ton TNT. Určite tomu prispel aj fakt, že od roku 1964 sa stala vlastníkom jadrových zbraní aj Čína. Je preto akosi samozrejme, že musel prísť nejaký krok, ktorý by toto ľudské šialenstvo aspoň zakonzervoval. Stalo sa to v roku 1968, kedy Valné zhromaždenie OSN schválilo na návrh ZSSR a USA - 95 hlasmi ( 4 boli proti a 21 sa zdržalo)  Zmluvu o nešírení jadrových zbraní. Všetko to, ale začalo prvým skúšobným výbuchom, ktorý vykonali USA v pondelok 16.7.1945 o 05.30 hod. No už 26. 7.1945 v Postupime dostalo Japonsko od USA ultimátum aby skončilo vojnu. Autor v knihe píše, že ešte 24.7.1945 obdržal veliteľ strategických leteckých síl USA generál Spaatz tento rozkaz: ...“ Prvá špeciálna bomba, pokiaľ to počasie a dobrá viditeľnosť po 3. auguste dovolí, bude zvrhnutá na jeden z týchto cieľov – Hirošima, Kokura, Nagasaki alebo Niigata.“ My už vieme, že postihnutými boli 6.8.1945 Hirošima a 9.8.1945 Nagasaki. Dodnes sa ale názory na to, či zhodenie atómových bômb malo okrem posilnenia politického vplyvu USA aj vojenský význam,  rôznia.  O to viac, že ZSSR už 8.8.1945 podľa spojeneckej zmluvy podpísanej na Krymskej konferencii, vyhlásil japonskému cisárstvu vojnu. Druhá svetová vojna skončila 2.9.1945, hoci v USA čakali, že to bude 7.8.1945. Podobnú tému som blogoval pred 15 rokmi na http://doko.blog.portal.sk/detail-alamogordo--hirosima--nagasaki.html?a=482df26c920ff9b5e81dcd59d12d616f