doko

Civilizovaný svet si pripomenul 63 rokov od zhodenia prvých atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Pritom za celý tento čas sa historici nedokázali zjednotiť na tom, či samotné zhodenie atómových bômb priamo urýchlilo kapituláciu Japonska alebo nie. Aby sme  si mohli urobiť aj vlastný záver, dovoľte niekoľko faktov.

V roku 1945, v období medzi 16. júlom a 9. augustom svet reálne vstúpil do éry hrozby sebazničenia. Aký to paradox. Veď v  čase od 17.7. do 2.8.1945 sa v nemeckom meste Postupim, konala spojenecká konferencia o povojnovom usporiadaní Európy. Ale deň pred jej začatím, 16. 7. 1945  sa v púšti Nového Mexika v USA, neďaleko mestečka Alamogordo,  uskutočnil prvý úspešný pokus s atómovou bombou. Britský premiér Churchill  vraj  v tento deň povedal: „ Tajomstvo tejto výbušniny  a moc, ktorú ponúka jej vlastníctvo, od základu zmení diplomatickú rovnováhu a zlepší našu pozíciu voči Rusom“.

Hirošima bola považovaná za šťastné mesto, lebo až do 6.8.1945 bola ušetrená od ťažkých leteckých náletov. V ten deň o 08.13 hod., padá z výšky asi 9 500 m štvortonová atómová bomba (malá aj svoje meno „Little Boy“ – Chlapček),  ktorá po 43 sekundách vo výške asi 600 m nad mestom vybuchne. Bezprostredne po výbuchu zahynulo najmenej 125 000 ľudí. Keď po 30 hodinách od výbuchu, priletel nad miesto výbuchu japonský generálporučík Seizo Arisu povedal: „ Samo mesto už neexistovalo. Dalo by sa povedať, že jednoducho bolo vymazané z povrchu zemského“.  Stalinova dcéra Svetlana, zaznamenala v tejto súvislosti vyjadrenie Stalina takto: „Vojna je barbarská, ale nasadenie atómovej bomby je abnormálne barbarstvo. Atómové vydieranie sa stalo americkou politikou.“

7. augusta 1945 minister zahraničných vecí USA každú chvíľu očakával správu o kapitulácii Japonska. No nedočkal sa jej. 8.8.1945 vláda Sovietskeho zväzu vypovedala vojnu Japonsku. Takto totiž bolo zmluvne dohodnuté so spojencami na Kryme. V tejto súvislosti ministerský predseda Japonska Suzuki povedal: „ Sovietsky útok, začatý dnes ráno, nás stavia  definitívne do beznádejnej situácie, a preto nie je možné ďalej pokračovať vo vojne.“ Najvyššia vojnová rada Japonska sa po nepretržitom jednodňovom rokovaní, rozhodla pre kapituláciu. Ráno 10.8.1945 Japonsko odovzdalo príslušnú nótu švajčiarskemu veľvyslanectvu v Tokiu.

Medzi tým, 9.8.1945 o 10.01 hod. Američania zhodili ďalšiu atómovú bombu, tento krát na Nagasaki. Zvrhnutie tejto bomby ( jej meno bolo „Fat Man“ –  Tučko) bolo pôvodne plánované na 20.8.1945. Ale vzhľadom na pripravovaný vstup Sovietskeho zväzu do vojny s Japonskom, bol termín Američanmi zmenený najprv na 11.8. a následne na 9.8.1945. Počet obetí v Nagasaki prevýšil 150 000 ľudí.

14. augusta 1945 Japonsko oficiálne kapitulovalo.  Samotná listina o kapitulácii bola podpísaná 2.9.1945 na palube americkej bojovej lodi „Missouri“, v prístave Jokohama. Najkrvavejšia vojna v dejinách ľudstva sa tým skončila. Trvala 6 rokov a jeden deň. O život v nej prišlo viac než 50 miliónov ľudí.

Presnú a jednoznačnú odpoveď na to, o koľko dní či hodín, výbuchy týchto atómových bômb skrátili Druhú svetovú vojnu,  sa asi nikdy nedozvieme. Fakt je ale jeden. Ak by v dnešnej dobe nejaký šialenec použil vo vojnových konfliktoch atómové zbrane, s určitosťou by došlo k apokalypse celého ľudstva. Z toho pohľadu si dovolím povedať, že  obete státisícov  nevinných ľudí obidvoch miest neboli zbytočné. Pre  súčasníkov by mali ostať  večným  a nezmazateľným mementom, lebo   pre celý terajší aj budúci svet  ukázali, že život na Zemi je možný  len  vtedy, ak nebude atómovej vojny. A aspoň za poskytnutie tejto  nádeje,  by sme im mali byť všetci vďační.

Prajem pekný deň.doko.