doko

Zástupcovia zamestnancov a Zákonník práce

Postavenie zástupcov zamestnancov sa po novele Zákonníka práce obecne posilnilo. Najviac to v kladnom slova zmysle, pociťujú odborové organizácie. Nerád hneď na začiatku odbočujem od témy no musím, lebo si nemôžem odpustiť kritiku na tvorcov zákona, ktorí si znova nevšimli, že § 232 ods.3  Zákonníka práce  sa odvoláva  sám na seba. Pritom je evidentné, že sa mal odvolať na ods.2 paragrafu 232. Je jasné, že výkon práva v tomto prípade pôsobí zmätočne. Tých chýb je v Zákonníka práce stále akosi veľa.

Kto sú zástupcovia zamestnancov?  Zákonník práce definuje,  kto má právo zúčastňovať sa na rozhodovaní zamestnávateľa v oblasti ekonomických a sociálnych záujmov. Prioritné postavenie s najväčšími právomocami majú odborové organizácie po nich  nasledujú zamestnanecké rady  alebo zamestnaneckí dôverníci.  Novela Zákonníka práce pritom už rieši aj prípad, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe odborové organizácie aj zamestnanecká rada. Potom odborovej organizácii patrí právo na kolektívne vyjednávanie, na spolurozhodovanie, na kontrolnú činnosť a na informácie. Zamestnaneckej rade hoci, tiež ako odbory zastupuje všetkých zamestnancov, ostalo právo len na prerokovanie a na informácie a môže pôsobiť u zamestnávateľa len vtedy, ak zamestnávateľ zamestnáva 50 a viac zamestnancov. Ak zamestnávateľ zamestnáva 5 a viac zamestnancov potom u neho  môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Naviac, zamestnávatelia sú povinní umožniť voľby do zamestnaneckej rady alebo voľbu zamestnaneckého dôverníka. Právo voliť majú všetci zamestnanci zamestnávateľa, ak u zamestnávateľa pracujú najmenej 3 mesiace.

Existenciu odborov je zamestnávateľ povinný akceptovať a musí im umožniť ich pôsobenie na jeho pracoviskách. Na druhej strane sú odborové organizácie povinné písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu. Čiže nie zoznam všetkých členov odborovej organizácie, lebo vyžadovať informácie o odborovej príslušnosti  zamestnancov sa zamestnávateľovi priamo zakazuje v ustanovení § 41 ods.6 písm. d) Zákonníka práce.

K pôsobeniu odborov na pracoviskách jednu poznámku. V učebnici Cornellovej univerzity v New Yorku, ktorá opisuje problematiku ľudských zdrojov sa neexistencia odborov na pracovisku zamestnávateľa sama o sebe už považuje za veľmi zlý signál pre okolie. Viem, že aj u nás  sú tiež zamestnávatelia, ktorí sami iniciujú prítomnosť zástupcov zamestnancov na svojich pracoviskách, lebo im to pomáha v podnikaní.  Škoda len, že ich je stále veľmi málo. Žiaľbohu, na obojstrannú škodu je stále viac tých, ktorí považujú zástupcov zamestnancov za zbytočnú a neefektívnu záťaž.

Viem, nie každý môže vedieť všetko, ale môj osobný poznatok je taký, že stále je dosť zamestnancov, ktorí  ani netušia o existencii Zákonníka práce. Je to predovšetkým na ich vlastnú škodu. Lebo to asi vieme všetci, že naše prípadné chybné kroky v dodržiavaní práva tým, že zákon nepoznáme,  sa ospravedlniť nedajú. Pritom by mnoho krát na vyriešenie tzv. pracovného problému stačilo nalistovať príslušný paragraf Zákonníka práce a bolo by po probléme.  Samozrejme, že sú aj prípady zložité, s  riešením ktorých by sme si bez odbornej rady nevedeli pomôcť. Na druhej strane, nikto nesmie zamestnávať zamestnancov ak netuší, že existuje Zákonník práce. Taký tzv. zamestnávateľ by totiž vstúpil bosými nohami rovno do pracovnoprávneho pekla.

Už sa ma viacerí známi pýtali, prečo vlastne o Zákonníku práce píšem, keď  z toho nič nemám. Okrem iného aj preto, že z vlastnej skúsenosti viem ako  to  je, ak si nemáte s kým vymeniť názor na nejaký problém. Z toho dôvodu seriál mojich článkov o Zákonníku práce je určený najmä vám, ktorí tento zákon poznáte, ale tiež chcete  svoj názor konfrontovať aj s niekým iným. Pochopiteľne, že som len rád, ak moje články pomôžu v základnej orientácii aj iným čitateľom.

Pekný deň.doko

Odporúčam aj http://doko.blog.sk/?s=36002