doko

Veriaci zrejme vedia čo sa v kostole patrí  a čo nie. Tí ostatní, čo kostoly navštevujú len sporadicky, sa nie vždy správajú tak, ako by sa patrilo. Zaujímavé, že takýto problém nie je  nový. O tom ako sa treba v kostole správať, radili v knihe Praktická hospodyňka, ktorá bola napísaná asi pred  90  rokmi, jej autori toto:

Kostoly

Aj človek neveriaci, ktorí sa ide do kostola podívať len  na historické pamiatky, je povinný sňať z hlavy pokrývku a ticho, nenápadne  sa správať v mieste, ktoré je posvätné všetkým, čo doň vstupujú, aby sa tam, vzdialení od všetkých iných vonkajších vplyvov, mohli mysľou sústrediť na modlitby.

Ako si kto vzťah k Bohu  upraví je jeho súkromnou záležitosťou. Každý má právo podľa vlastného presvedčenia  oddávať sa svojmu náboženskému cíteniu a to na mieste, ktoré je pre  modlitby určené. Tým miestom sú všetky chrámy, kostoly a kaplnky, bez ohľadu na to, ktorej cirkvi patria.

Preto, nech ste v hociktorom kostole, a to počas cirkevného obradu, ale i mimo neho, nikto nemá právo vyrušovať ľudí, ktorí sa v kostole modlia. Brániť im v tom,  alebo prekážať je práve také obmedzovanie slobody, akým kedysi bolo nútenie  ľudí k vykonávaniu náboženských obradov, ktoré sami neuznávali.

Kto sa naučil správne samostatne premýšľať, ten tiež dokáže  odlíšiť skutočné náboženské cítenie od nevkusných prejavov pobožnostkárstva.

Spoločenské mravy si vyžadujú,  v každom kostole a to bez rozdielu, rešpektovať náboženské cítenie všetkých, ktorí sa do kostola uchyľujú preto, aby v ňom sústredení  získali  duševné posilnenie a povznesenie mysle.

Myslím si, že sú to vhodné rady najmä pre tých, čo doteraz  nemali odkiaľ zistiť, že aj kostol je miesto, v ktorom platia určité spoločenské pravidlá. Tí, čo kostoly navštevujú vedia, že dosť ich náhodných návštevníkov totiž o takomto bontóne ani nepočulo nieto, žeby ho mali aj dodržiavať. A tak nielen v divadle, ale  aj v kostole sa  musí rešpektovať určitý bontón,  pravda vtedy,  ak chceme byť národom kultúrnym.

Prajem príjemný a pokojný deň. doko