doko

Asi každý zaregistroval, že 6. január je v našich kalendároch zasvätený sviatku Troch kráľov. Tí, ktorých zaujímajú tradície  určite vedia základné údaje o tomto sviatku. Nie všetci, ale asi vedia o tomto dní aj nasledujúce skutočnosti, ktoré som vybral  z publikácie „Cirkevný rok  v jeho sviatkoch a zvykoch.“  Publikáciu v roku 1936 vydal Spolok sv. Vojtecha v Trnave.  Prosím ak chcete,  prečítajte si dobový článok, tak ako je napísaný v spomínanej knižočke,  a to presne aj s vtedajšou spisovnou slovenčinou.

Sviatok Zjavenia Pána, ači Troch kráľov

Tento sviatok už v IV. storočí bol rozšírený tak vo východnej ako i v západnej cirkvi. Vo východnej cirkvi menovali ho aj „veľkým, ači vysokým Novým rokom“, lebo tam tento deň bolo ustanovené slávnostné udeľovanie krstu svätého. V nemeckých spisoch stredoveku tento sviatok menuje sa „najvyšším dňom, dňom, ači sviatkom kráľov, dňom odpočinku, trinástym dňom“, totižto od narodenia Pána.

Žeby mudrci boli bývali traja, ktorých Tertullian už v II. storočí „kráľmi“ menuje, sv. evanjelium o tom nehovorí nič. Až v IV. storočí z kázní pápeža Leva I., Cesariusa z Arlesu, Maximusa z Trieru, sv. Ambróza a Augustína sa dozvedáme, že boli traja. I na mnohých náhrobníkoch rímskych z časov pred i po Konštantínovi, vidieť ich vyobrazených troch. Akiste trojnásobnosť darov, ktoré Ježišovi obetovali, dala prvý predpoklad k označeniu troch osôb. Darovaním zlata v útlom dieťati  uctili kráľa, darom kadidla Boha a myrhou človeka. Ich mená „Gašpar, Melichar, Baltazar“ prvý udáva v spisoch svojich ctihodný Beda. Spisovatelia životopisov svätých takzv. bollandisti, opisujú aj charakter týchto svätých troch kráľov, keď predstavujú Gašpara ako starca, Melichera ako muža v najlepšom veku a Baltazara ako mládenca, naznačujúc takto rozličným vekom ľudského života hlboký symbolický smysel, že každý vek ľudského života mal s nimi pri jasličkách na kolená padnúť a velebiť novonarodeného kráľa.

Úcta svätých troch kráľov  siaha do najstarších dôb kresťanských. Sv. Helena dostala ostatky svätých troch kráľov od istého  indického náčelníka a priniesla ich do Carihradu, kde v chráme sv. Múdrosti (Sophie) uložene boly na odpočinok. Ale tu neostaly dlho, lebo ešte za života jej syna, cisára Konštantína (+ 337), menovaný cisár  daroval ich biskupovi Eustorgiusovi v Miláne, z príležitosti jeho vysviacky za biskupa v roku 333. Cisár Fridrich menovaný Červenobradý po dobytí mesta Miláno  daroval sv. kostí svojmu kancelárovi, kolínskemu arcibiskupovi Reinaldovi. Ten ich 11. júna 1164 doniesol  do Kolína. Od roku 1880  sú relikvie sv. troch kráľov  uložené v kolínskom dóme kde našli príbytok, akým sa ani ten najpyšnejší vládca sveta honosiť nemôže.

Každý kresťanský národ má svoje zvláštne trojkráľové obyčaje a zvyky. Tak v ruskej cirkvi na Tri krále svätí sa krstiteľná voda. V Nemecku a v Anglicku sú takzv. trojkráľové hry a trojkráľové osúchy  rozšírenou obyčajou. V južnom Nemecku, na vigiliu Troch kráľov posviaca sa voda, soľ, kadidlo a krieda. S posvätenou vodou potom kropia a kadidlom vykádzajú domy a kriedou  počiatočné písmeny (G.M.B.) troch kráľov píšu na veraje dvier. Táto obyčaj je u nás známa pod menom koleda.  Preto sa máme tešiť aj my, že Kristus  Pán prišiel, aby založil na zemi nové kráľovstvo, Cirkev svätú. Toľko o sviatku Troch kráľov, tak ako o ňom v roku 1936 napísal Jozef Lennartz a do slovenčiny preložil Dr. Jozef Buday. Podľa novších cirkevných poznatkov  sa má skratka na veraje dverí správne písať takto:

20 – C + M + B – 09

Čo je skratka latinských výrazov: Christus  - C;  Mansionem - M; Benedicat – B.  Do slovenčiny je to možné voľne preložiť ako: Nech Kristus – Náš dom – Žehná. Číslice 20-09, znamenajú kalendárny rok v ktorom bola šifra  napísaná. Táto obyčaj je u nás známa aj pod menom Trojkráľová koleda. 

Na tejto reprodukcii, ktorej originál  pochádza  asi zo 6.1.1939 sú gréckokatolícki veriaci zo Šarišskej vrchoviny v obci Sedlice, pri svätení Trojkráľovej vody,

Všetkým vinšujem krásne prežitie tohto sviatočného dňa. doko