doko

Malo by byť samozrejme, že každý už o životných a pracovných podmienkach počul. Prax, ale potvrdzuje, že len časť zamestnancov  vie, čo sa pod týmito pojmami skrýva. Pritom existujú definície, ktoré platia na zákonnom podklade. Tieto pojmy totiž presne vysvetľuje zákon o ochrane,  podpore a rozvoji verejného zdravia ( § 2).

Životné podmienky sú

fyzikálne, chemické a biologické faktory životného prostredia vo vzťahu k verejnému zdraviu. Zahrňujú podmienky bývania, odpočinku, telesnej kultúry, rekreácie, kultúry a iných záujmových činnosti, dopravy, poskytovania zdravotnej starostlivosti, výživy a spôsobu stravovania, stavu a spôsobu používania predmetov prichádzajúcich do styku s požívatinami a predmetov bežného používania, ďalej sú to  podmienky na zdravý vývoj, výchovu, psychický a fyzický rozvoj detí, mládeže a dospelých.

Pracovné podmienky sú 

fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické, psychologické a sociologické faktory, ktoré pôsobia na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese.  Pracovné podmienky sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom ako aj technickým vybavením pracovného prostredia.

O zdravých životných  a pracovných podmienkach sa dá hovoriť vtedy, ak   nepôsobia nepriaznivo na  zdravie ľudí, ale naopak ho chránia a kladne ovplyvňujú. Podľa Ústavy SR má okrem iného, každý občan právo na ochranu zdravia a právo na priaznivé životné prostredie. (Čl. 40 a 44). Zamestnanci naviac, majú právo na spravodlivé a uspokojujúce  pracovné podmienky.
Určite ste si aj vy všimli, že ide o ústavné práva a podmienky, ktoré sú určené zákonmi, nie o nejaké zbožné priania. Je preto prirodzené, že toto svoje právo, ak už existuje, by si človek mal aj uplatniť. Toto sa, ale môže stať v prvom rade vtedy, ak o svojom práve vie a potom vtedy, ak sa o uplatnenie svojich práv   sám usiluje. A toto je cieľom i zmyslom všetkých, mojich odborných článkov.

Prajem príjemný a úspešný deň. doko.  

O využití pracovného práva v praxi si môžete prečítať aj  na doko.blog.pravda.sk/