O niekoľko málo dní bude 28. október, kedy si aj podľa nášho kalendára máme tento dátum pripomínať ako významný deň. Je pravda, že od roku 1918 už uplynulo mnoho času, a tak sa ani nedivím, že niektorí najmä mladší Slováci, ani veľmi nevedia, prečo si treba tento deň vlastne pripomínať. Nebojte sa, môj článok vôbec nebude o politických traktátoch. Naopak, pokúsim sa sebe aj čitateľom, na jednom obyčajnom slovenskom rode ukázať to, že bez Československa, by veľmi mnoho dnešných Slovákov nikdy nebolo mohlo dosiahnuť také posty aké zastavajú dnes.
Takže, zakladatelia jednej odnože tohto rodu sa narodili v roku 1881 (Andrej) a 1885 (Anna), teda ešte v Rakúsko-Uhorskej monarchii. Boli to síce príslušníci chudobnej vrstvy slovenského roľníctva, ktorí síce mali iba tzv. ľudovú školu, (do tej sa na dedine chodilo iba počas zimných mesiacov), ale inteligencia, či zdravý sedliacky rozum im nikdy nechýbali. Ich detí mali smolu, lebo prežili svetové vojny, takže si určite dosť vytrpeli, a asi aj preto sa iba jeden mužský potomok dokázal uchytiť ako bankový úradník. Ostatní potomkovia sa vyučili remeslu alebo ostali roľníčiť.
Druhé pokolenie, čiže vnúčence Andreja aj Anny, čo sa týka vzdelania, už na tom boli oveľa lepšie, lebo až 5 z nich nadobudli vysokoškolské vzdelanie a to aj napriek tomu, že niektorí sa narodili ešte počas Druhej svetovej vojny alebo krátko po nej. Ich rodičia pritom nepatrili k privilegovanej vrstve ( t. z., že neboli členmi žiadnej strany).
Pravnúčence, čiže tretie pokolenie rodu Andreja a Anny, by prarodičov svojou usilovnosťou určite veľmi príjemne prekvapili. To preto, že sú medzi nimi už najmenej 15 absolventi vysokých škôl, ďalší ešte vysoké školy študujú. Pritom Andrej z rodnej obce síce nohy vytiahol, lebo musel bojovať za cisára pána na Pijave v Taliansku, ale jeho manželka Anna tá bola iba doma. Ich jeden syn už ale v 30. rokoch 20. storočia odišiel za prácou do USA, ale ostatné ich deti žili na Slovensku. Až ich vnúčatá a pravnúčatá sa mohli naplno rozbehnúť za štúdiom či prácou do celého sveta.(USA, Austrália, Taliansko, Česko, Morava).
A tak, keď dnes medzi priamymi potomkami Andreja a Anny, nájdeme rôznorodé profesie počnúc od inžinierov-dôstojníkov, elektroinžinierov, učiteľov na základných školách, stredoškolských profesorov, riaditeľov stredných škôl, zdravotné sestry, radovú sestru až po lekárku-primárku či univerzitného docenta, tak to akosi považujeme za samozrejme. No určite by to nebolo samozrejme, aspoň nie v pokoleniach tohto rodu, keby nebolo vzniklo Československo a v ňom rovnoprávny slovenský národ.
A tu niekde treba hľadať odpoveď na otázku položenú v titulku článku. A aj preto som úplne presvedčený, že vznik Československej republiky mal byť štátnym sviatkom aj na Slovensku a nielen v Čechách, lebo stále sme jeho zakladateľom dlžní veľmi veľa vďaky zato, že sme sa mohli stať tým, čím sme. Bez ich obetí, ktoré priniesli pre slovenský národ, by to veru možné nebolo. Ak si podobne svoje korene uvedomia aj ostatní Slováci a Slovenky, potom veru nebude žiadny problém pochopiť, čo je vlastenectvo a národná hrdosť. A ak raz toto pochopia aj slovenskí politici, potom sa možno dočkáme dňa, keď aj 28. október bude na Slovensku štátnym sviatkom. Pekný večer prajem J.Kotulič.
Podobnú tému si môžete prečítať po kliknutí na http://doko.blog.sk/detail-pred-92-rokmi-vznikol-moderny-cesky-stat.html?a=2e2d06c122caef08e80df0435b5fa280
Komentáre
Názorný príklad
pochopenie