doko

Neviem aké počasie máte vy, ale u nás prší. A tak, počas nedeľnej siesty,  som siahol do domácej knižnice po knihe „Naše dieťa“ od MUDr. M.Klímovej-Fügnerovej z roku 1965. Šiel som po tejto  knihe vedome. Chcel som si porovnať vtedajšiu starostlivosť o novorodencov  s tou dnešnou, a to preto lebo  vláda SR chce  do roku 2010  znížiť úmrtnosť novorodencov zo 7,1 (na tisíc živonarodených) na 3,5,  a popri tom píšu lekári - odborníci, ministrovi zdravotníctva, že úmrtnosť novorodencov v Slovenskej republike v porovnaní s vyspelými krajinami Európy (aj s Českou republikou) je dvojnásobná.  

Ako to teda bolo v roku 1965 sa môžete dozvedieť, ak si prečítate dobový text z knihy „Naše dieťa“ presne aj s vtedajšou ideológiou.

Vaše dieťa patrí nám všetkým 
Roku 1937 z 1 000 narodených detí do 1 roku umieralo na Slovensku  celkove až 150.  Na konci vojny vzrástol počet úmrtí až na 169 ! Roku 1965 dosahovala táto úmrtnosť iba 25,5 z 1 000 živonarodených detí.
 Na začiatku knihy ste sa dozvedeli, že štát má záujem na tom, aby snúbenci – budúci rodičia – boli zdraví, a že pomáha udržať zdravie tak budúcej matke, ako neskoršie celej rodine. Z knihy ste sa však dozvedeli aj to, že nestačí, aby ste ako rodičia poskytovali dieťaťu len dobrú výživu, odev a ostatné potreby na hmotné zaopatrenie.
Rovnako dôležité je poskytnúť dieťaťu čo najlepšiu výchovu jeho myslenia, jeho duševného života.
Keď sa vám dieťa narodilo, mali ste radosť vy, rodičia. Teraz ho však vychovávajte tak, aby raz mali z neho radosť ostatní ľudia. Aby sa stalo užitočným členom spoločnosti.
Preto veďte dieťa k  poctivosti, svedomitosti, pracovitosti a ďalším vlastnostiam, ktoré pracujúce ľudstvo vypestovalo u svojich najlepších synov a dcér. Vaše dieťa bude pokračovať v budovaní lepšieho sveta podľa návodu, ktorý mu teraz dávate. V novej spoločnosti nebude platiť „Človek človeku vlkom“, ale človek človekovi bude priateľom, súdruhom a bratom. No na to nestačí, aby ste milovali len svoje detí. Oveľa dôležitejšie je, aby ste mali radi všetky deti na vete.Preto pomáhajte svojim jasliam, svojej materskej škole  a všetkým ďalším detským zariadeniam. Pomáhajte ľuďom dobrej vôle na celom svete, aby naše deti nepoznali vojnu a aby dokázali priblížiť ľudstvu šťastný život v komunizme. Nebojme sa teda privádzať detí na svet.

Dalo by sa polemizovať s mnohým, čo je  vyššie citované. Od  „Vaše dieťa patrí nám všetkým“ až po „ šťastný život v komunizme“.  No alarmujúce je  konštatovanie, že  „Roku 1965 dosahovala táto úmrtnosť iba 25,5 z 1 000 živonarodených detí“ , pritom sa to v roku 1965 považovalo za úspech. My už nie sme spokojní ani s číslom 7,1 čo je správne.   Svedčí to okrem iného aj o tom, že nám stále viac záleží na  našom zdraví a zdraví našich detí a nie je nám jedno, či sa štát o zdravie svojich obyvateľov stará dobre alebo zle. Túto zmenu v našom myslení v porovnaní s  rokom 1965 považujem za najdôležitejšiu a to preto, lebo naše deti už konečne prestali patriť všetkým a nikomu.

Príjemné nedeľné popoludnie. doko.