doko

Určite vám neuniklo, že v piatok 30.11.2007  ráno  bolo na diaľnici D1 niekoľko dopravných nehôd, oficiálne z dôvodu sneženia. Hoci nerád, ale bol som tiež pri tom.

Začalo to tak, že na 400 km cestu do Bratislavy som osobným autom vyrazil ráno o 04:00 hod. Mojou snahou bolo prísť do Bratislavy tak, aby má na ceste nechytili avizované zrážky. Všetko šlo podľa predpokladov až po Nitru. Tu niečo malo po 08:00 hod. slabo snežilo. Sneh sa na ceste topil, ale nemrzol. No čím bližšie k Bratislave, tým padal hustejší sneh a na vozovke sa vytvárala súvislá vrstva snehu s ľadom. Prvé auto mimo cestu sme videli medzi Nitrou a Trnavou za odbočkou na starú cestu do Senca. Pozornejší vodiči už zistili, že cesty nie sú posypané, a že aj napriek zimným pneumatikám sa autá stávali ťažšie ovládateľnými. Tí vodiči, čo sledovali aj vysielanie rádia Expres, sa z jeho správ v tom čase už dozvedali, že najmä úsek diaľnice D1 Trnava - Bratislava je pre dopravné nehody zjazdný len pri veľkej opatrnosti, a preto odporúčali použiť starú Seneckú cestu. Túto radu som ja  využiť už nemohol, lebo odbočku na túto cestu som prešiel. To, že situácia na ceste nie je dobrá potvrdili ďalšie, dve mierne pokrčené  autá. Ktoré  stáli pri zvodidlách v oblúku  z odbočky  rýchlostnej komunikácie Nitra -Trnava  na diaľnicu Trenčín - Bratislava. Tu sme už všetci šili krokom. Aj tak ma  priamo v oblúku prípojky na diaľnicu začalo šmýkať. Našťastie, pokiaľ som sa dostal na diaľnicu, podarilo sa mi auto vyrovnať a to dokonca bez akejkoľvek ujmy. Uhádli ste, ani tu nebola cesta vôbec posypaná. Tak som sa konečne dostal  na diaľnicu, ktorá bola mokrá, ale nevyzerala klzká.  Jednoznačne sa, ale nedalo ísť dovolenou rýchlosťou 130 km/hod. Väčšina z vodičov to pochopila aj rešpektovala. Hoci aj tu sa našli kaskadéri  na miliónových autách, ktorí si to uvedomili až asi na 29 diaľničnom kilometri. Tu totiž niečo málo po deviatej rannej hodine sa začali zapĺňať obidva jazdné pruhy autami. V pravom boli takmer výlučne nákladné automobily a v ľavom tie ostatné. Tento úsek až po 26 diaľničný kilometer sme šli doslova krokom. Tri kilometre za 30 minút. Medzi tým sme pustili stredom diaľničného pruhu dve blikajúce a zavýjajúce  sanitky, dovolím si povedať, že všetci vodiči ich plne rešpektovali a bez problémov im uvoľňovali cestu. Ďalej nás predbiehalo osobné vozidlo s majákom, asi policajné. To pre zmenu išlo po odstavnom diaľničnom pruhu. Lietajúci vrtuľník nad našimi hlavami mi nevadil. Toto všetko bolo úplne samozrejmé a nemal som s tým žiadny problém. Horšie to vyzeralo vtedy, keď v pravom odstavnom pruhu začali predbiehať aj  iné autá. Za tú pol hodinu to boli tri a ani jedno nebolo v nižšej hodnote ako 1,5 milióna korún. Ešte šťastie, že my ostatní vodiči sme mali lepšie nervy a iste sme  boli aj oveľa viac ohľaduplnejší než tí traja miliónový. Takže, sme svojim počínaním určite zabránili upchatiu diaľnice. Konečne prišiel 26 km. Tu v ľavom jazdnom pruhu stali tri osobné autá, evidentne účastníci dopravnej nehody, lebo pri nich boli aj policajné autá. Podotýkam, úplne prvé policajné autá na celom 400 kilometrovom úseku cesty. Odtiaľ do Bratislavy už problémy neboli.

V nedeľu ráno 2.12.2007 som sa vracal domov, ale keďže rádio Expres nám dávalo na vedomie, že na južnej trase pri Rimavskej Sobote je poľadovica, a už tam boli aj nejaké nehody, rozhodol som sa vyskúšať diaľnicu D1. Vozovka bola mokrá a okolo nás  hustá hmla. Viditeľnosť asi na 100 až 150 metrov. Sem tam nejaké auto. Ale aj napriek tomu som si dobre všimol, že na úseku od Bratislavy po odbočku na Nitru, stáli najmenej 3 hliadky dopravnej polície. Tak som si v duchu položil otázku. Kde ste boli v piatok ? Viete, vtedy som mal takú idealistickú predstavu, keďže už aj rádio oznamovalo začínajúcu sa kalamitu, že okrem nás si to všimnú aj policajti a napríklad už za Nitrou, alebo aspoň pri príjazde na diaľnicu, že nás budú zastavovať a informovať o situácii. Aspoň jedna hliadka. No nebol tam nik. V civilizovanej spoločnosti sa tomu hovorí prevencia. Tá tam totiž podľa mňa úplne zlyhala. Určite nie prvýkrát.

Ale, ak by aj v takýchto situáciach aké boli v piatok 30.11.2007, naši policajti prejavovali najmenej takú iniciatívu akú majú pri ukladaní kde akých pokút, určite by sa nám jazdilo lepšie a asi by sme si ich aj viac vážili. Ja teda určite. To by si, ale ich šéfovia museli nájsť viac času na prácu, a menej sa venovať hlučnej a nikomu neužitočnej politike.

Prajem šťastnú cestu. J.Kotulič.