V Prešove bola vzhľadom na skutočnosti, ktoré súviseli s požiarom skladu nebezpečného odpadu, 7.až 8. 10.2008 vyhlásená mimoriadna situácia. Keďže išlo o vážne nebezpečenstvo, ktoré hrozilo mestu a jeho obyvateľom, dôkazom čoho je najmenej stovka občanov, ktorí pre zdravotné problémy súvisiace s požiarom museli vyhľadať zdravotnícku pomoc, mali by sa nielen kompetentné orgány, ale aj radoví obyvatelia mesta zaujímať o to, či mestskí úradníci neporušili v čase mimoriadnej situácie platné zákony. A aby to bolo aspoň trocha zrozumiteľne aj laikom, dovoľte niekoľko riadkov o príslušných zákonných ustanoveniach.
Problematiku krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu rieši zákon č.387/2002 Z.z., ten sa ďalej odvoláva na zákon č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane a ten aj na zákon 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Tu sa dozvieme, že orgánom krízového riadenia je obec (mesto) a pri riešení krízových situácií plní úlohy určené mu v zákone o civilnej ochrane. Na riešenie krízovej situácie môžu príslušné orgány vyhlásiť mimoriadnu situáciu. Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva definuje mimoriadnu situáciu ako obdobie počas, ktorého v určitej oblasti trvajú následky mimoriadnej udalosti, ak tam pôsobia nebezpečné škodliviny alebo ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie, majetok a životné prostredie. Pojem mimoriadna udalosť sa používa na pomenovanie stavu, ktorý vznikol pôsobením živelnej pohromy, technologickej havárie alebo katastrofou. V prípade Prešova to na prevádzkovú haváriu nevyzerá, lebo horel sklad v ktorom asi nie je prevádzka na likvidáciu nebezpečných odpadov. Takže na pomenovanie toho, čo sa v Prešove 7.10.2008 stalo, ostáva už iba výraz živelná pohroma alebo katastrofa. Ani jeden neznie príjemne.
Ak predpokladám, že mimoriadna situácia bola pre mesto Prešov vyhlásená v zmysle citovaných zákonov potom sa:
1. mimoriadna situácia vyhlasuje spustením elektrických poplachových sirén signálom „VŠEOBECNÁ VÝSTRAHA“ – 2 minútový neprerušovaný viackrát opakovaný tón. Následne potom sa ihneď prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov vyrozumie obyvateľstvo o vzniku mimoriadnej situácie. ( Bol som v tom čase na území mesta, ale žiadnu takúto sirénu som nepočul)
2. organizujú, riadia a vykonávajú záchranné, lokalizačné a likvidačné práce, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí zdravotníckej starostlivosti, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených.
3. vydávajú prostriedky individuálnej ochrany obyvateľom mesta. (Žiadne som nedostal a bez hanby sa priznám, že ani neviem kto a kde by mi ich mal dať.)
4. spracuje evidencia evakuovaných osôb s uvedením miesta evakuácie.
5. každá osoba má právo dožadovať toho, aby bola včas varovaná pred hroziacim nebezpečenstvom, dostala prostriedky individuálnej ochrany, v prípade potreby aby bola evakuovaná a ukrytá a má právo na informácie s touto činnosťou súvisiace.
Tak by sa dalo vo vymenovaní činnosti súvisiacimi s vyhlásením mimoriadnej situácie pokračovať ešte ďalej.
No to nie je cieľom tohto článku. Chcel som ním iba adresne a transparentne upozorniť nato, že ak vznikli chyby, tak ich treba riešiť a poučiť sa z nich hneď teraz, a nie čakať až pohroma prehrmí.A podľa mňa chyby boli a nie drobné.
P.S. Po týchto skúsenostiach som nadobudol presvedčenie, že postavenie monumentálnej sochy Ježiša Krista nad Prešovom, už má aj vecné opodstatnenie.
Komentáre
Takú firmu treba z mesta vyhnať