doko

Citujem: „Preventívne sa zamedzuje tomu, aby sa v prípade väčšej paniky zdravotníci rozhodli neposkytovať zdravotnú starostlivosť, hoci si nemyslím, že by to niekedy spravili. Núdzový stav sa zatiaľ týka štátnych nemocníc.“  Nič viac a nič menej.  Hoci aby toto všetko platilo, by mala by vydaná oficiálna právna norma. Kontaktovalo ma niekoľko známych, ktorým táto situácia nie je vôbec jasná. Takže si ujasníme najprv toto:

1. Núdzový stav bude najskôr vyhlásený len podľa zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Preto lebo žiadny vojnový stav na Slovensku nie je.

2. Zákon č. 387/2002 Z. z. pre terajšiu krízovú situáciu definuje núdzový stav tak ako je napísaný v Čl.5 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

3. Zákon č. 179/2011 Z.z. ^7a) o hospodárskej mobilizácii definuje povinnosti podnikateľských subjektov aj fyzických osôb počas núdzového stavu v čase krízovej situácie. Citácie zo spomínaných zákonov.

Ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. 

Čl.1 Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav. Riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu ustanoví osobitný zákon.

Čl. 5 Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu:

obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto, uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd, obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení, obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb, obmedziť doručovanie poštových zásielok, obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie, obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním, obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti, zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo, zakázať uplatňovanie práva na štrajk, vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze. V čase núdzového stavu môže prezident na návrh vlády nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy, povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.

Čl. 11 Rozhodnutia o vyhlásení a skončení núdzového stavu sa bezodkladne vyhlasujú v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie a ich vydanie sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Tu je potrebné uvedomiť si zásadnú vec, že táto definícia núdzového stavu, je rovnako platná jak pre obdobie vojnového stavu, tak aj pre obdobie krízového stavu mimo vojny. Preto vláda v oficiálnej vyhláške ešte musí precizovať, ktoré konkrétne obmedzenia použije pri riešení núdzového stavu. Pritom sa musí riadiť aj zákonom  č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu lebo podľa neho je núdzový stav vyhlásený. Nižšie citovaný zákon, ale pozná inštitút nemožnosti uložiť pracovnú pohotovosť a to v presne vymenovaných situáciách. Citujem:

Zákon č. 179/2011 Z.z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu prikazuje, že

Pracovnú povinnosť v období krízovej situácie nemožno uložiť

zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, fyzickej osobe mladšej ako 18 rokov veku a staršej, ako je stanovený dôchodkový vek,³⁹) tehotnej žene, matke do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacej žene a žene do konca tretieho mesiaca po pôrode, ak sa dieťa narodilo mŕtve, zomrelo alebo žena sa oň nestará, fyzickej osobe, ktorá sa trvalo stará o dieťa mladšie ako 15 rokov veku, fyzickej osobe, ktorá sa trvalo stará o dieťa staršie ako 15 rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, fyzickej osobe, ktorá sa celodenne a riadne stará o fyzickú osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna alebo je staršia ako 70 rokov veku a nemôže zabezpečiť starostlivosť o túto osobu jej umiestnením do zariadenia sociálnych služieb, alebo fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie,⁴⁰) fyzickej osobe vykonávajúcej profesionálnu službu alebo mimoriadnu službu a fyzickej osobe, ktorá dobrovoľne prevzala brannú povinnosť,⁴¹) fyzickej osobe oslobodenej od výkonu mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu,⁴²) fyzickej osobe požívajúcej exteritorialitu podľa medzinárodného práva a osobe patriacej k cudzím diplomatickým misiám, k cudzím konzulárnym úradom, k orgánom cudzích štátov alebo k medzinárodným orgánom, ak tieto úrady alebo orgány pôsobia na území Slovenskej republiky so súhlasom príslušných orgánov a nejde o občanov Slovenskej republiky, ostatným cudzincom v rozsahu, ktorý vyplýva z medzinárodných zmlúv alebo medzinárodného práva.

Možno niekoho napadne aj otázka. Bude súbežne s núdzovým stavom platiť aj predtým celoplošne vyhlásená mimoriadna situácia?  Podľa mňa teoreticky by to aj mohlo platiť, zákon to bližšie nešpecifikuje. Naviac, pokiaľ viem, vláda celoplošnú mimoriadnu situáciu nezrušila. No určite by vláda mala spresniť ako bude mimoriadna situácia vykonávaná tými subjektmi, pre ktoré platí núdzový stav. Pokoj a rozvahu všetkým praje doko.