doko

Prebiehajúca vojna na Ukrajine, čerí nepokojnú spoločenskú aj politickú hladinu na Slovensku do búrlivej podoby. Preto je prirodzené, že občania SR  sa oveľa častejšie ako inokedy, zaujímajú aj o to, či máme na Slovensku dosť vojakov, ktorí by nás spolu so spojencami, dokázali úspešne brániť pred nepriateľom ? Pomocným barometrom na zistenie reality môže byť internetové spravodajstvo. Citujem vety z internetu: ...“ Mladí ľudia sa už nehrnú do profesionálnej armády tak ako pred dvoma rokmi. Zatiaľ čo vtedy mala armáda na každé miesto troch až štyroch uchádzačov, v roku 2006 je ich podstatne menej. Záujem ľudí o vstup do armády klesá, klesá aj ich kvalita. Zároveň sa zvyšuje počet vojakoch odchádzajúcich do zálohy. Ministerstvo obrany (MO) SR má čoraz väčší problém získať kvalitných a kvalifikovaných mladých ľudí na pozície profesionálnych vojakov v Ozbrojených silách (OS) SR. Ministerstvo obrany si zlú situáciu uvedomuje a pripravuje zmenu zákona, tak aby sa vojenská služba zatraktívnila. Ide o to, aby sa vojakom ktorí sú vycvičení, oplatilo vo vojenskej službe zotrvať. V roku 2021 na základný vojenský výcvik nastúpilo až 491 nováčikov čo je najviac za uplynulých päť rokov. MO SR navrhuje k 31. 12. 2022 zvýšiť počty v Ozbrojených silách SR o 523 profesionálnych vojakov. Celkovo by tak malo v OS SR pôsobiť 19  573 vojakov.“ ...

Podľa týchto vyjadrení usudzujem, že obavy o to, či by nás mal kto na Slovensku, v prípade nejakého vonkajšieho ohrozenia brániť sú zrejme oprávnené. To som ale úmyselne necitoval správy hovoriace o zlom, či nedostatočnom vyzbrojení našej armády vojenskou technikou. Dokonca vzdušné sily nemajú ani jednu stíhačku, vrtuľníkom chýba potrebná výzbroj, protivzdušná obrana je na minime, delostrelecké jednotky sú poddimenzované, bojové vozidla pechoty a tanky sú zastaralé a v nedostatočných počtoch, vybavenie pechotnými zbraňami je nemoderné, atď. A tak si teraz predstavte, že do takejto armády ide niekto verbovať nových záujemcov. Ako ich tam chcú prilákať keď aj finančné zabezpečenie nie je tiež bohvieaké. Veď posúďte sami. Na tých najnižších pozíciách vojak až desiatnik, ktoré tvoria hodnostný zbor mužstva, a ktorých je v armáde najviac, je podľa prílohy 3, zákona č. 281/2015 Z. z. hodnostný plat určený v rozpätí 1 050 až 1 240 euro. Pripomínam, že priemerný plat v SR bol  v roku 2022 asi 1 300 euro. Takže takým to platom, ľudí do armády asi nezískajú.

Ostáva ešte sociálne zabezpečenie po skončení vojenskej služby. Teoreticky by malo byť o poznanie lepšie ako je v civile. No prakticky, až taký veľký rozdiel v tom nie je, hoci na verejnosti prevláda dojem, že tomu tak je. Obyčajne média, ale aj sociálne siete argumentujú najmä „faktom“, že priemerné výsluhové dôchodky sa pohybujú okolo čísla 800 euro, pritom že civilné sú len 580 eurové. To je asi pravda. Len akosi vždy zabudnú dodať, že priemerné výsluhové dôchodky sú vyššie preto, lebo vojaci si na sociálne zabezpečenie odvádzajú 27 % a civili na starobné poistenie len 18 %, Pritom vojenské dôchodky sú vypočítavané z platov v rozmedzí od 1 050 euro a vyššie, ale civilné dôchodky z platov od minimálnej mzdy 700 euro a vyššie. No to najdôležitejšie, čo porovnanie priemerných dôchodkov medzi civilmi a vojakmi úplne vylučuje je fakt, že do priemeru starobných dôchodkov sú započítavané všetky starobné dôchodky, teda od tých 330 eurových až po 2 000 a vyššie, pritom najviac ich je ale pod úrovňou priemerného dôchodku, ale u vojakov je to asi od 500 euro vyššie. A nezanedbateľným zistením je aj skutočnosť, že reálna hodnota výsluhových dôchodkov, oproti starobným dôchodkom je okrem inflácie, umele znižovaná napr. aj takým faktom, že vojaci majú svoje dôchodky valorizované len 6 mesiacov v kalendárnom roku, ale civili všetkých 12 mesiacov.

Takže, ak chce ministerstvo obrany zlepšiť  nábor do vojenskej služby, musí presadiť nielen zvýšenie platov vojakov, ale aj zabezpečiť aby im po prepustení z vojska neklesali ich dôchodky. Svetu mier a spravodlivosť pred zákonmi všetkým praje doko.