doko

Hneď na začiatku, chcem upozorniť čitateľov, že nemám na mysli žiadnu detskú počítačovú hru, ani nudnú zábavku príslušníkov generálnych štábov jednotlivých armád. Pojem “vojnová hra“ je vo vojenskom umení známy už od dôb starej Číny. V Európe ich poznali napr. vojenskí vojvodcovia už v starom Ríme. Zmyslom týchto činností je vo fiktívnom prostredí, na zadané strategické kombinácie, odskúšať možné reakcie a postupy vojenských síl vlastných aj protivníka, pričom výsledky strategických záverov sú obyčajne prísne tajné a slúžia najmä politickým vodcom k presadzovaniu ich geostrategických cieľov. Táto metóda zdokonaľovania riadenia a velenia generálnych štábov sa stále vyučuje na vojenských akadémiách. Samozrejme, že už to nie je len na plastických stoloch. Teraz sa využívajú, na ten účel pripravené ale prísne utajované počítačové, vojenské programy. Podľa mňa, podobnú vojenskú hru, ale na najvyššej  politickej aj vojensko-strategickej úrovni, vedú teraz proti sebe predovšetkým generálne štáby vojsk USA a Ruska. Samozrejme, že poznatky a zistenia z nej, sledujú a analyzujú aj ostatné generálne štáby tých štátov, ktoré sú účastníkmi súčasného vojensko-geopolitického diania, týkajúceho sa situácie okolo Ukrajiny.

Skutočne, stačí pozorne sledovať dej okolo tejto udalosti vo svete, aby  som si dovolil napísať, že zatiaľ ide „iba“ o vojnovú hru. Spomeniem niektoré zásadné fakty. Média síce zaznamenali veľký pohyb početných, najmä ruských aj amerických vojenských pozemných a námorných síl po celej planéte, ktorý sa ale zdôvodňuje prebiehajúcimi vojenskými manévrami. Politickí vodcovia oboch krajín unisono tvrdia, že ide len o prirodzený nácvik ich vojsk, ako reakciu na možné ohrozenie z druhej strany. Médiami uvádzané počty asi 100 000 ruských vojakov pozemných síl s príslušnou vojenskou technikou a výzbrojou, podľa mňa nedávajú v pomere síl k ukrajinskej armáde takú zásadnú vojenskú výhodu, aby Rusko mohlo viesť úspešný a krátky vojnový konflikt. Naviac, je obdobie tuhej zimy a chýba moment prekvapenia, ktorý sa v skutočnom vojnovom konflikte stále prioritne využíva. A tak sme cez média, svedkami jednania horúcich diplomatických liniek samotných účastníkov tejto vojnovej hry, pričom registrujeme skutočný zvýšený pohyb  vojsk  na oboch stranách hraníc Ukrajiny. A mnohé štáty už verejne ohlásili poskytnutie materiálnej, najmä vojenskej pomoci Ukrajine, ak o to budú požiadané. Iné zasa sťahujú svojich diplomatov z Ukrajiny. Toto všetko v priamom prenose sledujú družice vesmírnych strategických síl oboch štátov. Svetové osobnosti ako generálny tajomník OSN, pápež, čelní predstavitelia EÚ a podob. vyzývajú na diplomatické riešenie situácie. A čo Slovensko ? Zatiaľ viac menej iba bojazlivo deklaruje, že je na strane Ukrajiny a ak bude treba, tak jej pomôže. Pritom NATO, ktorého členmi sme už 18. rok. v rámci tejto vojnovej hry, zvažuje vytvoriť jednotky s tisíc príslušníkmi aj v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku a na Slovensku. Naša vláda, ale k tomu ešte svoje zásadné stanovisko nepovedala, čím vytvára pre vojenských analytikov NATO rébus, ktorý treba za pochodu riešiť aby vojnová hra mohla pokračovať ďalej.

Čo na záver ? Každá hra aj tá vojnová raz skončí. Obyčajne vtedy, ak sa dosiahne splnenie jej cieľov, alebo sa účastníci hry natoľko unavia, že budú potrebovať odpočinok. Závery a poznatky z každej vojnovej hry sa spravidla nejakých pár rokov študujú, rozoberajú, začleňujú do vojenského umenia a v tom lepšom prípade aj prenášajú do ďalších mierových  krokov svetových politikov. No história pozná aj to, že najmä diktátorské, nedemokratické mocnosti, výsledky vojnových hier nie raz pretransformovali na vedenie vojnových konfliktov. Ja osobne verím, že terajšia situácia okolo Ukrajiny, takto neskončí. P.S. Známu vojensko-politickú frázu " Si vis pacem, para bellum! ( Ak chceš mier, pripravuj vojnu!) " prvýkrát nevyslovili ani Američania ani Rusi, ale rímsky spisovateľ a vojenský teoretik Flavius Vegetius Renatus, na prelome 4. a 5. storočia nášho letopočtu. Pekný a príjemný víkend praje doko. Na podobnú tému píšem aj na http://doko.blog.portal.sk/detail-upadok-hegemonie-ruska.html?a=ed7b8e5f75c5a16d2cbfd1f9b0cfe3a1