Zákonník práce už v roku 2002 jasne definoval obsah pojmu zákaz diskriminácie na pracovisku. Podľa toho je zamestnávateľ povinný v pracovnoprávnych vzťahoch zaobchádzať so zamestnancami rovnako. Vydaním novely antidiskriminačného zákona v zbierke zákonov č. 85/2008 Z.z. nastali od 1.4. 2008 v tejto problematike značné zmeny.
Napríklad sa zakazuje diskriminácia z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu, rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Za diskrimináciu sa už považuje aj sexuálne obťažovanie. Zákon ho definuje ako verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby, a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie. Tu je potrebné všimnúť si ten fakt, že zákon o hovorí o osobe a nie o žene alebo mužovi. Podľa toho je jasné, že sexuálne obťažovanie je neprípustné, tak medzi osobami rôzneho ako aj osobami rovnakého pohlavia.
Tiež platí, že každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytnutia tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Pritom výkon práv a povinnosti musí byť v súlade s dobrými mravmi, tieto práva a povinnosti sa nesmú zneužívať na škodu druhého. Zamestnanci sa v týchto prípadoch môžu obrátiť aj na súd a domáhať sa právnej ochrany v zmysle antidiskriminačného zákona (365/2004 Z.z.).
V tejto súvislosti je dobré vedieť, že sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k diskriminácii viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.(§3 antidiskriminačného zákona). Po vydaní novely už stačí, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých je možno dôvodne usudzovať, že bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania. Zákon už nevyžaduje predloženie dôkazov. (§ 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona).
V dôkaznom konaní je žalovaný, čiže zamestnávateľ povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania.
Za diskrimináciu sa nepovažuje také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná. Napríklad o prijatie do profesionálnej služby vojaka nemôže žiadať osoba so zdravotným postihnutím alebo vodičom z povolania sa nemôže stať osoba, ktorá nesplní stanovené zdravotné kritéria a podob. Prajem príjemný a úspešný deň. doko
Komentáre
doko