doko

Naše média majú žatvu. O 5 dní budeme voliť prezidenta. A tak na nás z každej strany pôsobí prúd informácií. Korektných, konšpiračných, hoaxových (úplne vymyslených), polopravdivých, účelových i metúcich.  Ich autori len ojedinele dajú pod to čo napíšu aj svoje pravé meno, väčšinou ide o anonymy. A v tom humuse informácií sa má akože vyznať radový občan SR? Nevyzná sa ! Treba mu nejako pomôcť. Problém je v tom ako pomôcť ?

Sú rôzne spôsoby. Reklamu vynechám, je vždy skoro na 100 %, ak nie rovno zavádzajúca, tak aspoň prikrášľujúca. Internet má svoje čaro aj moc, ale dá sa veľmi ľahko zneužiť. Je totiž veľmi ťažko kontrolovateľný.

Takže, najdôveryhodnejšie asi pôsobia informácie získané od ľudí, ktorým dôverujeme (rodina, priatelia, spolupracovníci, spolustraníci  či spolučlenovia záujmových a spoločenských organizácií). Samozrejme, že takto získané informácie budú veľmi často poznačené subjektivizmom. S tým ale nič neurobíme. Je totiž napr. absolútne nepredstaviteľné aby napríklad rodinný príslušník, ktorý je obdivovateľom Smeru – SD podporoval niekoho iného ako kandidáta tejto strany.  Alebo je tiež plne legitímne, keď si v takej organizácii akou je cirkev, chcú za prezidenta zvoliť im vyhovujúceho kandidáta, ktorého môžu pokojne propagovať aj v kostoloch.  Východisko z toho je len jedno. Získať čo najviac informácií z týchto spoľahlivých zdrojov, navzájom si ich porovnať so svojou predstavou o budúcom prezidentovi a toho potom aj s čistým svedomím voliť.

Ja mám napríklad na kandidáta za prezidenta SR nasledujúce požiadavky:

1. Mravnosť a morálka na prvom mieste. Bez akýchkoľvek výhovoriek by mal zverejniť svoje majetkové pomery. Nemal by byť skorumpovaný a unavený zo svojej doterajšej politiky.

2. Konečne by som chcel v tejto funkcii vidieť  človeka, ktorý nie je žiadnym pohrobkom komunistickej strany.

3. Môže to byť nielen človek zrelý, ale aj vekovo mladý. No bolo by už načase,  aby zodpovednosť za štát do svojich rúk vzali tí, čo v roku 1989 chceli čosi iné, než socializmus.

4. Mal by byť jazykovo zdatný. Najmenej  znalosť dvoch cudzích  jazykov je vítaná.

5. Určite by mal mať vysokoškolské vzdelanie.

6. Mal by byť verejne známou osobou,  so skúsenosťami z vysokej politiky.

7. Nemal by mať rozháraný súkromný život. Samozrejme, že by to nemal byť alkoholik, ani užívateľ iných drog.

8. Keďže prezident SR, je  podľa mňa,  najvyšší štátny úradník, potom by malo byť úplne samozrejme aj to, že by mal spĺňať všetky kritéria,  ktoré zákon o štátnej službe požaduje od  štátnych zamestnancov.

9. Mal by spĺňať aj všetky kritéria, ktoré sú predpísané  pre priznanie  najvyššej bezpečnostnej previerky. A musím potvrdiť, že sú veľmi prísne a zasahujú do všetkých sfér  života človeka.

10. Prezident je aj vrchným veliteľom ozbrojených síl, a preto by bolo veľmi kontraproduktívne, ak by sa o vojakoch, a to nielen aktívne slúžiacich, ale aj o vyslúžilcoch  bol niekedy v minulosti vyjadril pejoratívne.

Kto chce, môže si k týmto,  doplniť aj svoje vlastné otázky. A prečo by som mal ísť voliť? Samozrejme, že viem, že to nie je žiadna povinnosť. Je to dobrovoľná  činnosť a demokratický spôsob uplatnenia ústavného práva vo výbere z viacerých kandidátov, ktoré ak nebudeme uplatňovať,  môžeme aj veľmi skoro a na dlhú dobu stratiť. Ja som to zažil počas éry socializmu v ČSSR, vtedy občania prezidenta nevolili. Zvolili si ho poslanci Federálneho zhromaždenia podľa toho, koho im vybral ÚV KSČ. Ten  kto voliť nepôjde sa podľa mňa správa nezodpovedne, lebo vedome deleguje svoju zodpovednosť na iných občanov, o  ktorých ale fakticky nič nevie.  Pritom o kandidátoch na prezidenta, si môže zistiť čo chce a nemal by byť problém niekoho si vybrať!  Ja som si už vybral. Pán RNDr. František Mikloško je mojim tromfom a hoci je hlasovanie vo voľbách tajné, ja svoje rozhodnutie neskrývam. Poďme voliť. doko