doko

Zrejme každý na Slovensku, kto skončil  povinnú školskú dochádzku, aspoň raz počul  slovo Solivar. Tí čo v škole dávali pozor, vedia aj to, že táto mestská časť Prešova, oplýva veľkým množstvom historických pamiatok, figurujúcich v slovenskom zozname národných kultúrnych pamiatok.  A tí, čo si sem tam, prečítajú aj nejakú publikáciu o histórii Solivaru, určite vedia, že priestorovo najrozsiahlejšou  stavbou z tohto zoznamu je sklad soli, inak nazývaný aj Komory. Dátum vzniku historici určili na rok 1674. Prevládajúci sloh je neskorý barok. Táto stavba prvýkrát vyhorela 14. apríla 1819 a takmer úplne zničená zostala, po rozsiahlom požiari 18. mája 1986. Od tej doby sa z pýchy, stala hanba Solivaru. Ale takmer po 30 rokoch, sa stal slovenský zázrak. Totiž, na tabuli o povolení stavby, je ako oficiálny začiatok rekonštrukcie, uvedený október 2014 a ukončenie október 2015. Podľa toho, ako stavba vyzerá dnes, si myslím, že remeselníci tento termín skutočne stihnú. Z úcty ku všetkým, čo stále verili, že dôjde k zázraku, si dovolím uviesť ako retrospektívu, niekoľko obrázkov, ktoré zachytávajú premeny tejto, podľa mňa, svetovo unikátnej stavby.

Rok 1966

Apríl 2015

Začiatok septembra 2015

23.september 2015

Viac obrázkov nájdete aj na https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Salt_storage_Komory

A úplne na záver. V tesnej blízkosti tohto klenotu, stojí ďalšia národná kultúrna pamiatka. Je ňou, časom veľmi ošumelá kaplnka, z ktorej sa na Komory, akosi smutne, ba priam závistlivo, díva svätý Ján Nepomucký. Asi preto, že ktosi, kto zodpovedá za pamiatky v Prešove, naňho jednoducho povedané, zabudol. Skutočne som na finálny produkt stavbárov zvedavý, a rád sa tam pozriem, v novembri 2015. doko