doko

Zákonník práce už v roku 2002 jasne definoval obsah pojmu zákaz diskriminácie na pracovisku. Podľa toho je zamestnávateľ povinný v pracovnoprávnych vzťahoch zaobchádzať so zamestnancami rovnako.
Zakazuje sa diskriminácia  z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie,  manželského stavu, rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Výkon práv a povinnosti musí byť v súlade s dobrými mravmi, tieto práva a povinnosti sa nesmú zneužívať na škodu druhého. Nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný ani inak postihnutý za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca odpovedať bez zbytočného odkladu, vykonať nápravu, upustiť a poprípade odstrániť už vzniknuté následky takého konania. Zamestnanci sa v týchto prípadoch môžu obrátiť aj na súd a domáhať sa právnej ochrany v zmysle antidiskriminačného zákona (365/2004 Z.z.).

V tejto súvislosti je dobré vedieť, že pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či sa vychádzalo zo skutočnosti alebo len z  mylnej domnienky.(§3 antidiskriminačného zákona).  No a veľmi podstatná skutočnosť spočíva v tom, že tým kto je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, je vždy žalovaný, čiže zamestnávateľ.  Samozrejme, že to platí vtedy, ak žalobca  predloží súdu také dôkazy, z ktorých je možno dôvodne usudzovať, že bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania. (§ 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona). Ide o tzv, obrátené dôkazné bremeno. Zamestnanci, ktorí sú v zamestnaní akýmkoľvek spôsobom diskriminovaní, by to svojim zamestnávateľom nemali tolerovať.

Prajem pekný deň.doko
Viac o problematike pracovnoprávnej sa môžete dozvedieť na doko.blog.pravda.sk/