doko

Už niekoľko dní  prebiehajú  rozporuplné názorové preteky  prezidenta SR, predsedu vlády SR a ministra obrany SR, ktoré sú zamerané na ozbrojené sily. Prezident SR vyhlasuje a to dokonca až v USA, že Slovensko o 100 % zvýši počty svojich vojakov v Afganistane, predseda vlády presadzuje pre rezort obrany nielen zníženie výdavkov zo štátneho rozpočtu, ale aj  zníženie počtu osôb asi o 1 400,  a minister obrany chce pre zmenu kupovať ozbrojeným silám bojové či dopravné strategické lietadlá.  No jedným slovom, samé nezmysly. Ak totiž niekto chce zvýšiť počty profesionálnych vojakov v Afganistane o 100 %, tak určite musí rátať aj so zvýšením  finančných nákladov na ich pôsobenie. A žeby nám dal niekto vojenské  lietadlá zadarmo, v to nemôže veriť ani taký idealista, akým je predseda vlády. Z ich pohľadu by potom asi skutočne bolo lepšie, ak by sme aj na Slovensku mali miesto ozbrojených síl, vojakov s halapartňami, aké má švajčiarska garda vo Vatikáne. Aspoň by veľa ušetrili a nemuseli sa o vojakov starať. Ale teraz vážne.

Slovenská republika podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu, vykonáva štátnu moc s cieľom zachovať mier a bezpečnosť štátu, zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a demokratický poriadok. Pritom úlohy súvisiace so zachovaním mieru a bezpečnosti štátu sú povinné plniť ozbrojené sily. Ďalší zákon, ktorým je zákon o ozbrojených silách vláde prikazuje, že má určovať celkové početné stavy vojakov, zamestnancov a hlavných druhov vojenských zbraní, bojovej techniky a zbraňových systémov tak, aby boli zabezpečené všetky potreby na zabezpečenie obrany SR a jej bezpečnosti.

Určite mi dáte za pravdu, že toto sa  nedá zabezpečiť  len s halapartňami. Ak máme ústavné právo žiť v bezpečnej krajine, potom to bez ozbrojených síl nejde. A aby ozbrojené sily boli funkčné, k tomu sú okrem ľudí potrebné aj tanky, obrnené transportéry, delá, raketomety, mínomety, protitankové systémy, lietadlá, vrtuľníky, protilietadlové rakety, odmínovacie zariadenia, spojovacie a komunikačné systémy, logistické zabezpečenie atď. Najmenej takú istú vojenskú techniku totiž majú všetky s nami susediace štáty, vrátane neutrálneho Rakúska. Čiže ide o množstvo peňazí, pravda za predpokladu, že chceme mať ozbrojené sily, ktoré by všetky zákonmi stanovené úlohy splnili. S tým nikto nič neurobí, tak to zatiaľ chodí na celom svete.

No s tým, koľko vojakov, vojenských zamestnancov  a všetkých tých vojenských prostriedkov  nám treba, by sa už niečo urobiť dalo. Je to veľmi jednoduché. Stačí aby vláda zadefinovala, odkiaľ a aké potenciálne nebezpečenstvo SR hrozí, a pre vojenských stratégov by už nemalo byť žiadnym problémom, aby určili potrebné  počty pre ozbrojené sily.  Napríklad. Vláda po dôkladnom vyhodnotení všetkých zahranično-politických aspektov by mohla prísť k záveru, že najväčšie nebezpečenstvo SR hrozí z juhu.  Potom vojenskí odborníci, s prihliadnutím na prírodné prekážky (rieky, pohoria a podob.) v záujmovom priestore,  môžu vysloviť svoj modelový predpoklad, že SR by z tohto smeru mohlo ohrozovať: 10 stíhačiek, 20 vrtuľníkov, 30 tankov, 60 obrnených transportérov, 30 diel a asi 5 000 pešiakov. K tomu, aby sa naše ozbrojené sily takémuto cudziemu vojenskému zoskupenie ubránili, potrebujú približne tie isté počty na svojej strane. Keď k tomu pripočítame aj vojakov, ktorí musia zabezpečiť zdravotnícke zabezpečenie, stravovanie, ošatenie, zásobovanie zbraní a munície ako aj ich opravy,  čiže vojakov logistiky, tak za dodržania zásady, že  na jedného bojovníka sa viaže určité percento vojakov logistiky, by sme možno prišli  k modelovému záveru, že SR na úspešnú obranu vlastnej krajiny pred cudzou mocou, potrebuje minimálne 10 000 vojakov.

Ako vidíte, my sme  tu spoločne, síce veľmi laickým spôsobom a len v určitých obrysoch,  prišli k nejakým počtom za pár minút. No našim politikom  to trvá už pekných pár rokov, pritom túto povinnosť im určuje zákon, a stále nemajú jasno aké početne silné ozbrojené sily potrebujeme. Pritom oni na rozdiel od nás laikov, môžu vychádzať z  oveľa presnejších podkladov, než aké sú tu uvedené.

A aký je môj osobný názor, na potrebu a početnosť našich ozbrojených síl? Ozbrojené sily SR sú zatiaľ nevyhnutnosťou, ale s prihliadnutím na fakt, že naša republika momentálne nie je so žiadnou cudzou mocou vo výslovne nepriateľskom stave, ako aj  s prihliadnutím na potrebu deklarovať zachovanie  rovnovážneho vojenského stavu s okolitými štátmi, by podľa mňa  malo postačovať takých  10 až 12 tisíc profesionálnych vojakov pochopiteľne s príslušnou bojaschopnou a primerane modernou  technikou. No a na centrálne velenie takto početným ozbrojeným silám, by z  môjho pohľadu úplne postačoval jeden dobre vycvičený a zladený generálny štáb, a to bez terajších ďalších 3 veliteľstiev ( pozemných síl, vzdušných síl a síl výcviku a podpory). Skutočne si totiž myslím, že  terajší pomer  1 generál  k 500 vojakom, je asi skôr svetovou raritou ako realitou.

Prajem príjemný deň.doko.