S manželkou sme boli na dedine, kde máme maličkú záhradku, aby sme pred ohláseným ochladením a snehom zazimovali rastlinky. Chceli sme sa ešte pokochať neskorou jesennou prírodou a tak naša cesta autom, späť do mesta viedla cez hustý les. Po vyjdení z lesa sa pred nami ukázala panoráma upravených polí, ale keďže cesta má mnoho zákrut, šiel som pomaly. Ísť pomaly sa skutočne oplatilo. Nielen preto, že pred poslednou zákrutou, ako inak, oproti nám práve vyšlo auto, ale aj preto, že v mojej jazdnej dráhe na ceste niečo bolo a nehýbalo sa. Stále som pribrzdieval a ako sme sa tak pomaly približovali do stredu zákruty bolo jasné, že na ceste sedí líška. Na aute som zapol výstražné svetlá a zastavil asi 6 metrov pred ňou. Nevystúpil som, lebo bolo jasné, že líška je živá a to, že sedí mohlo podľa môjho okamžitého vyhodnotenia znamenať buď to, že je zranená, chorá na besnotu alebo, že je jednoducho prefíkaná a takto sa s nami hrá.
Bingo! To ostatné bolo pravdou. Totiž, keď som sa k nej začal s autom pomaličky približovať, tak to vydržala len asi do vzdialenosti 1 a pol metra a potom sa náhle zdvihla a svižným krokom s urazeným obličajom odpochodovala do blízkeho krovia. Pritom nám predtým ešte stihla ukázať aj svoj červený jazyk. Neveríte? Tak sa prosím dívajte!
A že vraj hlúpe zvieratá, figu borovú! Pekný víkend praje doko.
Komentáre