doko

.... Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“ alebo Čl. 41 ods.2 „ Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť...“ Nikde nie je dodatok, že podrobnosti ustanoví zákon ani, že žena je tehotná vtedy, ak to písomne oznámila.

Už asi každý kto je zamestnaný vie, že od 1.9.2007 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce. Problémy  aj pseudoproblémy spôsobila nielen zamestnávateľom, ale aj zamestnancom. Sú tam nielen  nejasné, ale podľa môjho názoru priam rozporuplné ustanovenia. Medzi takéto, aj po tejto novele patrí napríklad ustanovenie § 40 ods. 6, ktoré uvádza, že tehotná zamestnankyňa je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa o svojom tehotenstve písomne informovala a predložila o tom lekárske potvrdenie. Môj názor na toto znenie je stále jeden a ten ten istý. Je to ustanovenie bludné a účelové. Ak už existuje taká žena, ktorá ak to ešte  na nej nie je vidno, tají svoje tehotenstvo z akýchkoľvek dôvodov, o čom sa dá pochybovať,  je to predovšetkým problém jej samotnej.  S prípadnými následkami sa bude musieť vyrovnať sama. Ale ak všetci dookola, teda aj zamestnávateľ, jej tehotenstvo vidia  a ostanú pritom, že nie je tehotná lebo to písomne neoznámila, a nechajú  ju vykonávať napríklad také činnosti, ktoré sú zo zákona týmto ženám zákazané, potom  síce neporušujú predmetný paragraf Zákonníka práce, ale podľa môjho názoru porušia celý rad ďalších, zákonných ustanovení, vrátane Ústavy SR.

Začnime Ústavou. Napríklad takým Čl. 15 ods.1 „ Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“ alebo Čl. 41 ods.2 „ Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť...“ Nikde nie je dodatok, že podrobnosti ustanoví zákon ani, že žena je tehotná vtedy ak to písomne oznámila.

Ale aj  samotný Zákonník práce, ak si ho pozornejšie prečítate, zistíte, že spochybňuje sám seba. Napríklad taký Čl. 2 a § 13 ods. 3 „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého ...“  ale aj § 161 „ Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie.“  Tu ste si iste všimli, že to platí pre všetky ženy nielen pre tehotné.

Myslíte si, že sa nájde taký zamestnávateľ, ktorý by si toto všetko dovolil ignorovať? Ja som presvedčený, že skutočný zamestnávateľ nie. Potom je namieste otázka. Načo takéto zákonné ustanovenie potrebujeme? 

Píšem o tom preto, lebo v jednej odbornej publikácii, ktorá dáva návod na 1000 riešení je k tejto problematike aj takýto text: „Tehotenstvo a materstvo je teda osobnou vecou každej zamestnankyne. Keď sa chce dovolávať zvýšenej právnej ochrany tehotných alebo dojčiacich žien, musí to písomne zamestnávateľovi oznámiť. Len tak zamestnávateľ preberá zodpovednosť za osobitné pracovné podmienky pre tehotné ženy“.  Z pohľadu suchého, jednostranného  výkladu dotknutého paragrafu to asi tak bude, ale kde zostalo človečenstvo?  Pritom stačila jedna veta na okraj komentára, že takýto postup sa zamestnávateľom neodporúča lebo by mohli s prihliadnutím na realitu skončiť na súde.  Iba tie totiž môžu rozhodovať či v takom prípade  platí jeden paragraf zo Zákonníka práce alebo Ústava Slovenskej republiky. J.Kotulič