Blíži sa 70. výročie Slovenského národného povstania. Podľa výskumov Múzea SNP v Banskej Bystrici, fašisti na Slovensku počas Druhej svetovej vojny vypálili 102 obcí. Po polročnej fašistickej okupácii Slovenska bolo v masových hroboch nájdených viac ako 5300 zavraždených ľudí. Ide o veľmi alarmujúce čísla. Keďže v sobotu 23.8.2014 nám počasie prialo, vybrali sme sa s manželkou na výlet do obce Tokajík, a to sami od seba, nikto nás k tomu nenútil. Tým narážam na skutočnosť, že počas éry socializmu, do tejto dediny chodili povinne takmer výlučne, len žiaci z okolitých škôl. Chceli sme na vlastné očí vidieť miesto, kde sa 19.11.1944, odohrala jedna z najväčších vojnových tragédií východného Slovenska, ktorá postihla výlučne civilistov. Predpokladám, že mnohí vedia o Tokajíku viac ako ja. Preto pripomeniem len niekoľko faktov.
Obyvatelia malej obce Tokajík, ktorých počet bol okolo 100, sa aktívne zapojili do protifašistického odboja už od 8. júla 1944. V okolitých lesoch totiž pôsobili partizánske jednotky: Čapajev, Požarskij a Majorov. Miestni obyvatelia poskytovali partizánom predovšetkým potraviny, šatstvo a podávali im informácie o pohybe nemeckých vojsk. V nedeľu skoro ráno 19.11.1944, obec obsadilo špeciálne fašistické komando príslušníci, ktorého 34 dedinských mužov sústredili pri kostole. Ženám prikázali, aby sústredeným mužom priniesli teplé oblečenie a jedlo na tri dni. Potom týchto mužov, pozdĺž potôčika Tokajec, presunuli na lúku pod Pereliskom. Tam ich postavili do troch radov a veliteľ trestnej jednotky prečítal rozkaz, na základe ktorého, všetkých hromadne popravili. Dvaja z nich, aj keď boli zranení, sa akoby zázrakom zachránili. Následne na druhý deň, fašisti celú obec Tokajík vydrancovali a zapálili. Úplne zhorelo 27 domov a 28 hospodárskych budov. Nepoškodený ostal iba miestny kostol. Obete barbarského masakru ostali ležať na mieste, kde boli postrieľané, až do 12. decembra 1944. V ten deň ich príbuzní, s pomocou ľudí zo susedných Piskoroviec, na popravisku uložili do spoločného hrobu. Na jar roku 1945 boli všetky tela exhumované a 4. apríla 1945, za účasti mnohých ľudí, pochované do samostatných hrobov na vtedajšom obecnom cintoríne.
V roku 1959 bol na mieste masakry postavený kamenný pomník, a na vtedajšom obecnom cintoríne, dnes vojenskom cintoríne, bolo inštalované súsošie "Návrat do vyvraždenej obce" od akademického sochára Fraňa Gibalu. Samozrejme, že si nesmierne vážim, všetky obete fašistického besnenia, ale myslím si, že pamätné miesto popravy, ale aj vojenský cintorín v Tokajíku, nesú zreteľné znaky doby, v ktorej boli postavené. Napríklad, na vojenskom cintoríne nato, že v roku 1945 to bolo obyčajný dedinský cintorín, dnes nenájdete ani jeden kríž. Nachádzajú sa na ňom len pompézne, skupinové hroby povraždených občanov, ktorým dominuje spomínané súsošie. Ale aj medzi nimi boli iste veriaci, a tým sa zvykne na hrob dávať symbol kríža. Viac o týchto miestach iste napovedia aj moje nasledujúce obrázky.
Vojnový cintorín so súsoším
Pamätné miesto s pamätníkom
Viac obrázkov na
https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Monuments_and_memorials_in_Tokaj%C3%ADk
Komentáre