V rôznych médiách, najmä z pohľadu zamestnávateľov, pomerne často počujeme, vidíme alebo čítame vyjadrenia, ktorými deklarujú svoju nespokojnosť s platnou úpravou zákona o BOZP, a to najmä vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe. Na druhej strane sledujeme nárast ťažkých pracovných úrazov a to najmä pri robotníckych profesiách. V tejto súvislosti je možné vyvodiť záver, že zamestnávatelia majú obavy, aby im okrem vlastnej bezpečnostno-technickej služby nepozerala do kuchyne aj iná zložka, a tou je pracovná zdravotná služba. Pôsobenie tejto služby je určené v ust. § 26 zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP.
Jej úlohou u zamestnávateľa je najmä:
zisťovať nebezpečenstvá a hodnotiť zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci,
dohliadať na pracovné prostredie a stav pracovných podmienok,
podporovať prispôsobovanie práce zamestnancom, poskytovať zamestnávateľovi, ale aj zamestnancom poradenstvo, najmä pri pracovných činnostiach a odpočinku, pri usporiadaní pracovísk, pri použití bezpečných technológii, pri kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygieny, fyziológii, psychológii a ergonómii práce.
Zdravotná služba sa má zúčastňovať na:
vypracovaní programov podpory a ochrany zdravia zamestnancov, zlepšovaní pracovných podmienok, pracovnej rehabilitácii, rozboroch pracovnej neschopnosti a organizovaní systému prvej pomoci. Tiež má školiť zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci a dohliadať na zdravie zamestnancov. Pritom tieto úlohy môžu plniť len odborní zdravotnícki pracovníci, ktorí majú kvalifikáciu na výkon pracovnej zdravotnej služby.
Z obsahu úloh pracovnej zdravotnej služby teda jasne vyplýva, že ak si každý zamestnávateľ bude svojich zamestnancov vážiť v prvom rade ako ľudí, a až potom sa na nich bude dívať ako na prostriedok, ktorý mu prináša zisk nemá sa čo tejto služby obávať. Je, ale pravdou, že náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať každý zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca (§ 6 ods.11).
Nebolo by lepšie napríklad stanoviť maximálne finančné limity pre platby za výkon tejto pracovnej zdravotnej služby aby boli únosné pre všetkých alebo dať zamestnávateľom možnosť, aby si časť nákladov za tieto služby mohli zahrnúť do odpočtu z odvodov?
Ak k nejakým zmenám v zákone o BOZP má dôjsť, tak by to určite nemalo byť na úkor ohrozenia zdravia zamestnancov. Na druhej strane, ak štát stanoví podmienky ochrany zamestnancov mal by pritom myslieť aj na to, odkiaľ na to vziať peniaze.
Takže odpoveď na otázku z titulku by bola asi takáto. Všetci, zamestnávatelia, zamestnanci, ale najmä spoločnosť ako taká. V opačnom prípade by sa človek stal len jedným z mnohých výrobných nástrojov a tomu treba za každú cenu zabrániť!
Prajem pekný deň. doko
O problematike pracovného práva sa dočítate aj na doko.blog.pravda.sk/
Komentáre
doko
Dočko, tak po prečítaní toho prvého komentu mi až vlasy dupkom vstali na hlave,
Takže píš ďalej a nedaj sa znechucovať.
akcia-reakcia
acia-reakcia-expedícia :-)
Doko
Neskutočne ma ale dokáže vytočiť téma, ktorú si načal. To, čo si vymýšľa štátna mašinéria pod pláštikom prevencie nás, živnostníkov, malé firmy, totiž doslova dusí, ničí, okráda o čas i financie, hrozí likvidačnými pokutami... Okrem rôznych odborných školení, preškolení, prehliadok nás vycuciavajú cez "povinnosti" ohľadom archivovania písomností, utajovania osobných údajov, buzeráciami od hygienikov, Živno úradu, Daňových úradov, ŠOI a bohvie koho. Každí, kto má nejakú pečiatku posvätenú štátom príde, najskôr natrčí vrecko a potom inkasuje. Dobrovoľne (do jeho vrecka) alebo nasilu do štátnej kasy. Vytratila sa z tejto oblasti triviálna slušnosť, morálka, úcta k človeku. V každom vidíme podvodníka, tunelára, zlodeja. Táto spoločnosť je chorá.
Takže prepáč mi moju zbrklú reakciu. A ak nemusíš, neobhajuj praktiky podobných loby, aké sa vytvorili okolo spomenutého zákona.
Pre *