doko

Nedávno som sa mal vyjadriť k pracovnoprávnemu sporu,  ktorý žiaľ ohrozuje bezpečnosť a zdravie tých najmenších – deti v materskej škole (MŠ).  Ide o úplne prozaickú činnosť, a tou je spánok detičiek v MŠ. Problém nastane vtedy, ak zriaďovatelia MŠ nútia svojich zamestnancov konať niečo, čo je v rozpore  s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa  týchto zákonných ustanovení totiž detičky v MŠ môžu spať len na ležadlách, a nie na poschodových posteliach. Jednoducho preto, že to je tak prikázané v právnych predpisoch. Konkrétne ide o ust. § 3 Vyhlášky MZ SR č. 527/2007 Z.z. a o dokument „Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách“ str. 102 až 106. Citujem z nich: ... „ V predškolskom zariadení a v prevádzkarni pre starostlivosť o deti predškolského veku musí byť na jedno dieťa najmenej 4 m² plochy dennej miestnosti, ktorá plní funkciu herne a spálne, a ak je spálňa stavebne oddelená, najmenej 3 m² plochy herne. Na jedno ležadlo na spanie musí byť najmenej 1,7 m². Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie.  ..... Súčasťou interiéru materskej školy je minimálne: - jedna spálňa (v prípade, že rozloha priestoru materskej školy neumožňuje vytvorenie samostatnej, oddelenej herne, je priestor miestnosti rozdelený minimálne nábytkom tak, aby umožňoval nerušený popoludňajší odpočinok detí na ležadlách),  ..... Nábytok triedy má rešpektovať antropometrické požiadavky (jeho výška, veľkosť má zodpovedať veľkosti detí, má predchádzať unaviteľnosti detí, zariadenie má byť čo najjednoduchšie, prispôsobené počtu detí, má byť vyhotovené z prírodných materiálov, voskované alebo morené ekologickými prípravkami, aby neškodilo zdraviu detí, má byť bezpečné a má rozvíjať estetické cítenie detí. Ležadlá musia byť pružné, dostatočne pevné a stabilné, dobre tepelne izolované, ľahko prenosné a skladateľné.“  Dokonca vo vyhláške Vyhlášky MZ SR č. 526/2007 Z.z. ktorá platí pre organizátorov zotavovacích podujatí  je po lopate napísané, že poschodové postele môžu používať len deti nad 10 rokov veku.

Preto je pre mňa absolútne nepochopiteľné ako môžu byť rodičia detičiek v MŠ spokojní s tým, keď ich detičky niekto núti spať na poschodových posteliach. Veď čo, ak ten drobec spadne z poschodovej postele na zem a zraní sa ?  Koho potom budú rodičia viniť ? Zriaďovateľa, vedenie MŠ, učiteľku, sami seba, či dokonca toho malého drobca ?  Pritom naša ústava v Čl. 2 výslovne uvádza, že nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Naviac Zákonník práce v § 47 prikazuje zamestnávateľovi, že nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi. Ba zákon o BOZP  v § 12 zamestnancovi ukladá povinnosť oznamovať tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie jeho alebo iných osôb.

A tak sa na záver spýtam. Môže byť právny taký štát, ktorý toto dovoľuje ? No samozrejme, že nemôže ! Ak by právnym štátom bol, potom by jeho kontrolné mechanizmy ako napr. detská ombudsmanka, inšpektoráty práce, úrady verejného zdravotníctva, ministerstvo školstva, bezpečnostnotechnická služba, rodičovská rada MŠ  a podob., takéto flagrantné porušovanie práva nemohli tolerovať.  A že to v mnohých prípadoch  tolerujú, len potvrdzuje  ako ďaleko ešte máme k tomu, aby sme o Slovensku povedali, že je právnym štátom. Pritom stačí málo, všetci nekompromisne trvajme na dodržiavaní našich práv a riešme veci podľa dobrých mravov a vlastného najlepšieho svedomia a vedomia. Príjemný deň praje doko

Pre pochybovačov ešte  ponúkam foto dokument: