Zamestnanec, člen odborovej organizácie sa sťažoval vedeniu odborovej organizácii, že mu zamestnávateľ nevyplatil nároky, ktoré si uplatňoval za pracovnú cestu a to ani po uplynutí viac ako 30 dní. Bola jeho sťažnosť opodstatnená?
Predpokladajme, že sú splnené všetky náležitosti, ktoré pre pracovnú cestu vyžaduje Zákonník práce a zákon o cestovných náhradách. Čiže budeme posudzovať iba dobu, potrebnú na uspokojenie nárokov zamestnanca vyplývajúcich z vykonanej pracovnej cesty, tak ako je to definované v ust. § 36 ods.
1. Zamestnanec je povinný do 10 pracovných, takže nie kalendárnych dní, odo dňa skončenia pracovnej cesty písomne predložiť zamestnávateľovi doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty. V tej istej lehote je zamestnanec povinný vrátiť zamestnávateľovi aj prípadný nevyúčtovaný preddavok. Zákon o cestovných náhradách umožňuje zamestnávateľovi, v určených prípadoch, lehotu stanovenú na vyúčtovanie a na vrátenie nevyúčtovaného preddavku, vnútorným predpisom predĺžiť a to najdlhšie do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia pracovnej cesty.
2. Zamestnávateľ je povinný do 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty a uspokojiť nároky zamestnanca, ktoré z vyúčtovania pracovnej cesty vznikli. Aj tu, ale môže zamestnávateľ túto dobu svojim vnútorným predpisom predĺžiť a to najdlhšie do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov na vyúčtovanie.
Takže, ak v našom prípade zamestnávateľ 10 dňovú zákonnú lehotu vo vnútornom predpise nepredĺžil, potom sa zamestnanec sťažoval oprávnene, lebo nároky z pracovnej ceste mal mať uspokojené do 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov.
Prajem príjemný a pekný deň. doko.
Komentáre