doko

Spišské Vlachy v rokoch 1241 až 1242, po vpáde Tatárov, prišli o mnohých svojich občanov. A tak sa uhorský kráľ Belo IV. rozhodol  k pôvodnému slovanskému obyvateľstvu pozvať hostí, preto sa tam usadili Valóni. Belo IV. všetkým obyvateľom mesta ako prejav vďaky, udelil listinou z 31. mája 1243 významné práva a privilégia, ktoré sú prvou známou písomnou zmienkou o tomto meste.

To, ako sa po tomto mestečku preháňali dejiny, pripomínajú mnohé národné kultúrne pamiatky. Mestečko ich má 63. Jednou z tých zachovalejších je aj budova mestského úradu, na múroch ktorej sa nachádza niekoľko pamätných tabúľ. Mňa zaujala najmä mramorová doska z roku 1942 kde je tento doslovný nápis: ... „Tento mestský dom bol opravený na pamiatku 700. ročného jubilea tatárskej bitky v hone Tatárský járok  a na pamiatku 700. ročného obnovenia mestských práv, ktoré boly obnovené kráľom Belom IV. Dňa 3.júna 1243.  Renovácia sa previedla v roku 1942.“  V tej istej ulici - Slovenského národného povstania, na neďalekom dome č.29 je iná  pamätná tabuľa s bustou generála Dr. Milana Rastislava Štefánika. Text na nej potvrdzuje, že  aj po 671 rokoch od vyhnania Turkov z mesta, tam stále žili Slováci, čo potvrdzuje aj tento nápis: ...  „generál Dr. Milana Rastislav Štefánik býval v tomto dome v roku 1913 kde odzneli tieto jeho prorocké slová: pracujem teraz na veľkom diele, všetkým bude dobre na Slovensku“.

Momentálne má mesto asi 3 350 obyvateľov. Aj dnes tu v drvivej väčšine žijú najmä Slováci. A či sa už majú všetci dobre? To veru neviem. Jedno je ale isté. Mesto a iste aj jeho obyvatelia, opekneli. Ak neveríte, pozrite si niekoľko nasledujúcich fotografií.

Možno si mnohí z návštevníkov mestečka, myslia to, čo som si do nedávna myslel aj ja. A to, že rómska osada za mestskou časťou Dobrá Vôľa, patrí k Spišským Vlachom. No podľa katastrálnej mapy na Google, tomu tak nie je. V skutočnosti rómske osady, rozprestierajúce  sa okolo štátnej cesty číslo 547, v úseku za mestskou časťou Dobrá Vôľa a Spišským Podhradím, patria do územia obce Žehra.  Ak by tam boli umiestnené príslušné  informatívne dopravné značky, IS 36a a IS 36b, tak by každý, kto tade prechádza vedel, že tento úsek je veľmi nebezpečný, lebo sú tam husto postavené a osídlené domčeky a chatrče.  No momentálne  všetci vodiči, iba intuitívne spomaľujú rýchlosť jazdy, z povolenej 90-ky na 30-40 km/hod., lebo nikdy nevedia, kedy im z týchto obydlí, náhle vybehnú malé deti na cestu. Šťastnú cestu, pri poznávaní krás Slovenska, aj na tomto cestnom úseku, všetkým praje doko. Viac obrázkov na    https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Spi%C5%A1sk%C3%A9_Vlachy