doko

Vieme, že podľa platnej právnej úpravy, platí ust. § 57 Zákonníka práce kde je stanovené, že zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo, ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. Podľa tejto definície, ale pri cestovaní v dopravnom prostriedku mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny zamestnanec doteraz nemal nárok na žiadnu náhradu za stratu času. Od 1.1.2013 došlo k zásadnej zmene, lebo § 96b Zákonníka práce rieši možnosť náhrady za stratu času pri cestovaní v dopravnom prostriedku mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny takto.... „Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.“ Novela upravila aj ust. § 91, ktoré hovorí o prestávke v práci. Doteraz platí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie spôsobom ustanoveným v § 90. Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny. Od 1.1.2013 platí nové znenie ods. 5 a 6 takto: „(5) Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnanca. (6) Prestávka poskytovaná z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, sa započítava do pracovného času.“ Čiže inak povedané, ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie, ktorý sa ale už musí započítať do pracovného času. Dĺžku takejto doby zákonodarca definuje ako ...“primeraný čas“... čiže asi to môže  byť 30 minút, ale aj menej alebo viac. Jednoznačne platí, že nepôjde o svojvôľu zamestnávateľa, ale podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia musí zamestnávateľ dohodnúť so zástupcami zamestnancov. Prajem príjemný a pekný deň. doko