Prečo chce každý každého dobehnúť? No preto, že vláda chce naplniť štátny rozpočet, odborári chcú v skutočnosti iba to, aby sa Zákonník práce nemenil, zamestnávateľom ide jednoznačne len o zvýšenie svojich ziskov a šikovný zamestnanec chce dobehnúť všetkých. Tak voľajako vyzerá súčasné dianie okolo zásad pripravovanej novely Zákonníka práce. Jej definitívnu podobu má pritom vláda zverejniť až 27. apríla 2011. V poradí by to bola už 26. novela, pritom Zákonník práce platí len od 1.4.2002. Z toho, čo bolo vo vzťahu k predmetnej novele doteraz zverejnené, by som rád zaujal najprv stanovisko k inštitútu skúšobnej doby. V súčasnom Zákonníku práce vo vzťahu ku skúšobnej dobe totiž platí toto:
1. Možno ju dohodnúť najviac na 3 mesiace a nemožno ju predlžovať.
2. Výpoveď v skúšobnej dobe môže dať rovnako zamestnávateľ, ale aj zamestnanec z akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bez uvedenia dôvodu.
Návrh zmeny Zákonníka práce počíta s jej úpravou takto:
1. Zamestnancom s najnižšou kvalifikáciou by sa mala skúšobná doba skrátiť na jeden mesiac.
2. Na druhej strane zamestnancom s vyššou kvalifikáciou a teda aj s lepšími platmi, by sa mala predlžiť až na deväť mesiacov.
Zatiaľ však ale nikto nevie, koho by sa mala týkať. Podľa mňa, ale terajšie znenie Zákonníka práce týkajúce sa skúšobnej doby je postačujúce. Je predsa vecou dohody či sa so zamestnávateľom zamestnanec dohodne na 1 alebo až 3 mesiacoch alebo dokonca na tom, že žiadna skúšobná doba nebude. A jej predlženie až na 9 mesiacov podľa mňa nebude vyhovovať nikomu. Lebo, ak si zamestnávatelia myslia, že by to pre nich bolo veľké terno, tak sú na omyle. Totiž, ak si dobre plateného zamestnanca budú napr. 8 mesiacov formovať na svoj obraz, a ten im potom v 9 mesiaci uletí ku konkurencii, asi utrpia viac škody ako úžitku. Podobne zrejme žiadny zamestnanec nebude spokojný, ak ho zamestnávateľ napr. po 9 mesiacoch len tak z ničoho nič prepustí.
Ďalej zareagujem na vyjadrenie našej premiérky, ktorá chce aby Zákonník práce bol po novelizácii ústretovejší k rodine a chránil tých, ktorí to naozaj potrebujú. Podľa mňa to nie je zlá myšlienka, lebo platný Zákonník práce túto jej predstavu skutočne nenapĺňa. Napríklad vo vzťahu k odpočinku. Sú v ňom síce uvedené prestávky v práci, nepretržitý denný odpočinok a nepretržitý odpočinok v týždni, ale vždy len vo vzťahu k jednému zamestnávateľovi. A tak sa veľmi často stáva, že sú zamestnanci, ktorí teoreticky majú toľko zamestnaní, že im počas dňa, teda 24 hodín, neostane ani minútka času na odpočinok. Čo je z ľudského hľadiska určite veľmi škodlivé, ale dnešný Zákonník práce to skutočne nerieši! Preto by sa v pripravovanej novele mala táto čierna diera zo Zákonníka práce odstrániť. Napríklad tak, že odpočinok zamestnanca v priebehu 24 hodín, pri započítaní všetkých pracovných činností u všetkých zamestnávateľov, by mal byť v súhrne stanovený najmenej na 5 hodín. Nikto by si potom nemohol za 24 hodín vykázať výkon práce v trvaní 24 hodín a my občania by sme mali záruku, že nás napr. nebude ošetrovať lekár, ktorý skutočne za 24 hodín ani minútu nespal. Tak nejako vidím začínajúce dianie okolo novely Zákonníka práce ja, ako radový zamestnanec.
Pekný a pokojný deň všetkým. doko
Komentáre
doko