Alkohol a Zákonník práce

Po podrobnom prečítaní celého Zákonníka práce zistite, že slovo alkohol sa tam vyskytuje 4 krát. Jedenkrát je to vo vzťahu k výpovedi v ochrannej dobe a 3 krát v konaní o náhrade škody,  teda vždy vo význame represívnom, čiže v neprospech toho zamestnanca, ktorý  bol pod vplyvom alkoholu. Ak ste si mysleli, že priamu zmienku o tomto probléme nájdete aj v § 81 Zákonníka práce, ktorý stanovuje základné povinnosti zamestnanca,  tak ste na veľkom omyle. Tu je len obligátne konštatovanie, že zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu. Samozrejme, že je zákon č.124/2006 Z.z. o BOZP, ktorý rieši aj túto problematiku, ale vzhľadom na  celosvetový trend, ktorý smeruje tvrdo proti alkoholizmu ako škodlivému spoločenskému fenoménu, by sa dalo očakávať, že to bude jasne a zrozumiteľne definované aj v základných povinnostiach  zamestnanca. Podľa môjho názoru je to len ďalší dôkaz pretrvávajúcej  tolerancie našej ústavodarnej a výkonnej moci k alkoholizmu ako takému.
 

Toto, ale nie je jadrom obsahu článku. Tým je stále sa vyskytujúci výkon pracovných činnosti pod vplyvom alkoholu a z toho vyplývajúce pracovnoprávne dôsledky.  Podľa § 12 ods.2 písm. k)  zákona o BOZP je zamestnanec povinný: ... nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné  látky  na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce   ... podrobiť sa vyšetreniu aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, ...

Kým porušenie zákazu požívania, sa dá jednoducho vidieť a tým aj zdokumentovať.  Zistiť či je niekto pod vplyvom alkoholu už   také jednoduché nie je. Po prvé, treba nato potrebné prístroje alebo správu z lekárskeho vyšetrenia a po druhé, to čo platí o porušení pracovnej disciplíny a vplyve alkoholu napríklad na obsluhu reaktora atómovej elektrárne asi ťažko bude platiť aj pre úradníka.  Tým hneď na začiatku dávam najavo, že aj takých mizivých 0,15 promile alkoholu v dychu môže stať niekoho pracovné miesto a možno aj trestnoprávny postih a druhému sa zato nezkrivý  ani vlas na hlave.

Poviete si to je teda spravodlivosť. Áno, taká je spravodlivosť a to preto, že zákon hovorí o vplyve alkoholu na zamestnanca. A ten sa pri rovnakom množstve skonzumovaného alkoholu prejaví pri výkone pracovných povinností skoro u každého človeka inak  Ovplyvňuje to totiž veľké množstvo rôznych faktorov. Z toho pohľadu  sú zaujímavé dve odborné stanoviská. Jedno je z roku 2002 a vydala ho Slovenská súdnolekárska spoločnosť pre potreby policajného zboru a druhé je vyjadrenie psychiatra.

V stanovisku súdnolekárskej spoločnosti sa uvádza:  ... Pri dôkaze etylalkoholu analýzou vydychovaného vzduchu je pozitívny výsledok pri nameraní koncentrácie nad 0,14 mg etanolu na liter  vydychovaného vzduchu. Koncentrácie pod 0,14 mg etanolu na liter  analyzovaného vzduchu nie sú z hľadiska bezpečnosti v cestnej premávke významné
( zohľadňujúc laboratórnu chybu a bezpečnostný faktor).  Poznámka : 0,14 mg/l  zodpovedá 0,29 promile.

Vyjadrenie odborníka z oblasti psychiatrie z roku 2006 definuje, že ...pod vplyvom alkoholu je každý, kto má zistenú nameranú hodnotu alkoholu v krvi.   Toto stanovisko z medicínskeho hľadiska definuje stupne opitosti takto:
                                   ľahká opitosť  je daná rozhraním  0,5 až 1,5 promile
                                   stredne ťažká opitosť  je daná rozhraním 1,5 až 2,5 promile
                                   ťažká opitosť je daná rozhraním 2,5 až 3,5 promile.
Ide o rozčlenenie alkoholickej opitosti len podľa kvantitatívneho hľadiska. Rozhoduje vždy klinický obraz. Veď napríklad u jedinca, ktorý alkohol požil po prvý krát v živote, môže aj hladina 0,29 promile alkoholu vyvolať poruchy správania, či iné príznaky ovplyvnenia koncentrácie pozornosti. Ide o tzv. toleranciu na alkohol.

Z týchto vyjadrení vyplýva, že pre pracovnoprávne využitie  je rozhodujúce už samotné zistenie vykonávania pracovných činnosti zamestnancom pod  vplyvom alkoholu. Vždy to bude chápané ako jednoznačne porušenie povinnosti zamestnanca. A ako každé porušenie pracovných povinnosti, mal by aj toto riešiť príslušný vedúci zamestnanec. Bližšie podrobnosti je povinný každý zamestnávateľ  uvádzať v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise.
Treba mať tiež na zreteli, že ak niekedy dávnejšie pri riešení priestupkov bolo zistenie vplyvu alkoholu poľahčujúcou okolnosťou, dnes je to skôr naopak. Jednoznačne ale ide o priťažujúci  faktor vtedy, ak dôjde k akejkoľvek škode na zdraví alebo majetku.  To je vidieť aj v Zákonníku práce.

Najjednoduchšie sa tí čo si myslia, že bez alkoholu sa nedá žiť ani v práci, vyhnú možným následkom z takého konania tak, ak sa  na čas výkonu svojich pracovných činnosti stanú abstinujúcimi zamestnancami. Rada je to veľmi prostá a dokonca na jej vykonanie nepotrebujú ani žiadne investície. Naopak značný kapitál sa tým dá ušetriť. Naviac, určite by ich  pracovná hodnota u  zamestnávateľa o poznanie vzrástla.
Ostatní pre ktorých toto nie je problém, nech sú v tomto smere nekompromisní a trvajú na tom, že len triezvy spolupracovník  je aj dobrý spolupracovník. A takého si treba skutočne aj vážiť.

Prajem vám príjemný  nealkoholický pracovný deň.

J.Kotulič