Iste ste tiež počuli o tom, že v Trebišove na mieste bývalého cukrovaru majú postaviť elektráreň. Preto ma v kalendári ročník 1944 zaujal nasledovný článok, ktorý napísal Ján Mihajlo. Takže, prosím čítajte dobový článok presne aj s vtedajšou spisovnou slovenčinou.
Slovenskí cukrovarníci v Turecku
Ak v minulosti slovenský národ mnoho vytrpel za tureckého plienenia, tak teraz objavená skutočnosť je pre slovenský národ tým radostnejšia. Aj teraz odpláca sa Slovák za zlé dobrým. Do roku 1924 nepoznali v Turecku cukrovarnícky priemysel. V roku 1933 budovali v Turecku tretí cukrovar v Eškišehíru. Technický dozor nad stavbou tohto cukrovaru mal bývalý technický riaditeľ cukrovaru v Trebišove inžinier Eduard Gogela, ktorý v Trebišove pôsobil od roku 1920 do 1926.
Sotva začal pracovať cukrovar v Eškišehíru, už sa projektovala stavba štvrtého cukrovaru v Turecku – v Turhalle. V tejto súvislosti objavily sa inzeráty, že cukrovarnícky priemysel v Turecku prijme do svojich služieb niekoľko spoľahlivých cukrovarských odborníkov: medikovcov, varičov, filtrantov a podobne. Na tieto inzeráty prihlásili sa traja Slováci, ktorí koncom júla 1934 nastúpili cestu do Turecka, aby pomáhali budovať cukrovary a zaúčali Turkov do varenia cukru. Boli to títo: 35- ročný Jozef Cimbala (varič cukru) z Trebišova, 38 – ročný Ferdinan Bujdy (medikovec) a Štefan Remiš (filtrant), obaja z Uhorskej Vsi pri Bratislave. Všetci traja dostali veľmi výhodné pracovné smluvy, čo vyplýva aj z toho, že každý z nich zasielal do vlasti vyše 20.000 korún ročne. Naši cukrovarníci vrátili sa po dvoch rokoch do vlasti, iba Bujdy sa vrátil až v roku 1938.
Takže, namiesto cukrovaru má byť elektráreň a miesto odborníkov v cukrovarníctve, teraz pre zmenu do Turecka vyvážame futbalistov. A ozaj, viete ako sa teraz volá Uhorská Ves ? Od roku 1948 je to Záhorská Ves. Život sa mení.
Prajem pekný deň.doko.
Ak si chcete prečítať aj iné zaujímavosti z minulosti kliknite si na doko.blog.pravda.sk/
Komentáre
Doko