doko

Klišé. Tak ako mnoho iných manželov aj ja, vracajúc sa unavený  z práce, som sa zastavil na väčší nákup.

Parkovisko hyparmarketu Tesco, tak akurát  zapratané autami a pri nich ľudia,  ukladajúci väčšie nákupy do svojich  áut.  Najpríhodnejšia to chvíľa,  pre   zrazu sa,  odkiaľ si,  objavších sa bezdomovcov.

A veru už je to tu. Lebo zrazu  počujem.

 „Dobrý deň, som bezdomovec, prosím vás nedali by ste mi nejaké drobné na kávičku, polievočku a ....“

To povedal celkom slušne oblečený, usmievajúci sa,  dovolím si povedať,   biely mladý muž. Ja nato neveriacky.  „Prosím? Na čože,   na kávičku?“ ... 

„Áno aj na kávičku“ , odpovedal môj spolubesedník. „Veď si zaslúžim či nie?“

A ja  som pridal tieto slová. „Viete,  pred chvíľou  som  už vášmu kolegovi  pri Kauflande  poskytol „drobné“, ale ten to chcel na nocľah v charitnom útulku. Vám na kávičku nedám.“

Prosebník chvíľu stal, neveriacky sa na mňa  díval,  ku podivu sa mi aj poďakoval a odišiel,  tak ako sa zjavil.  Nevedno kam.

Ostal som  mierne zarazený. Pýtam sa sám seba. Skutočne to bol bezdomovec, alebo to bol vychytralý zlodej, ktorému  som sa čírou náhodou  nestal okradnutou obeťou a to len preto, že som nevytiahol z vrecka peňaženku a nedal som mu nijaké drobné?

Inak,  aby bolo jasné, ak má osloví nejaký bezdomovec, ktorý nie je opitý a slušne poprosí o alamužnú na jedlo alebo aj na ubytovanie, nemám s tým problém, aby som mu  na jeho výdaje prispel.  

No po dnešnom zážitku, ktorý   na začiatku vyzeral ako  príjemný príbeh na pobavenie, (veď aby nie,  keď dobre situovaný bezdomovec pýta drobné na kávičku, to akosi človeka núti skôr k zasmiatiu ako k ľútosti),  budem musieť zvýšiť svoju ostražitosť a veľmi zodpovedne zvažovať  či radšej neukrátiť skutočného bezdomovca o mojich pár centov, ktoré by som mu inak dal, než sa dať okradnúť  rafinovaným zlodejom.

A tak končím  heslom: Ľudia majte sa na pozore  nielen pred zlodejmi, ale už aj pred  bezdomovcami.

Zdraví J.Kotulič.