doko

SEVEROATLANTICKÁ ZMLUVA

Washington D.C., 4. apríla 1949

Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoju vieru v ciele a zásady Charty Spojených národov a túžbu žiť v mieri so všetkými národmi a všetkými vládami. Sú odhodlané hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku, snažia sa podporovať stabilitu a blahobyt národov v severoatlantickej oblasti a sú rozhodnuté spojiť svoje úsilie o kolektívnu obranu a o zachovanie mieru a bezpečnosti,a preto sa dohodli na tejto Severoatlantickej zmluve:

Článok 5 Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu uznané článkom 51 Charty Spojených národov

Článok 7 Táto zmluva sa nedotýka práv a povinností zmluvných strán, ktoré sú členmi Spojených národov, vyplývajúcich z Charty Spojených národov, ani základnej zodpovednosti Bezpečnostnej rady za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a nebude žiadnym spôsobom interpretovaná, akoby sa ich dotýkala

CHARTA
ORGANIZÁCIE SPOJENÝCH NÁRODOV

PREAMBULA
MY ĽUD SPOJENÝCH NÁRODOV, ODHODLANÍ
uchrániť budúce pokolenia pred metlou vojny,
ktorá dvakrát v priebehu nášho života priniesla
ľudstvu nevysloviteľné strasti,

vyhlásiť znovu svoju vieru v základné práva,
v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti,
v rovnaké práva mužov a žien i národov veľkých
i malých,
vytvoriť pomery, v ktorých možno zachovať
spravodlivosť a úctu k záväzkom vyplývajúcim
zo zmlúv a iných prameňov medzinárodného práva,
podporovať sociálny pokrok a zlepšovať životnú
úroveň vo väčšej slobode
A PRE TENTO CIEĽ
pestovať znášanlivosť a žiť spolu navzájom
v mieri ako dobrí susedia,

zjednotiť svoje sily pre zachovanie medzinárodného mieru
a bezpečnosti,
prijať zásady a zaviesť metódy zaručujúce, že sa
ozbrojené sily budú používať len v spoločnom
záujme, a používať medzinárodný mechanizmus
na podporu hospodárskeho a sociálneho
povznesenia všetkých národov,
ROZHODLI SME SA ZJEDNOTIŤ SVOJE ÚSILIE, ABY SME
DOSIAHLI TIETO CIELE

Článok 51 Charty Spojených národov Ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Dopredu hovorím, že som proti každej vojne. Ale, ak už k nejakej dôjde, potom napadnutá krajina má právo na obranu v zmysle vyššie uvedených zmlúv. Áno, Ukrajina nie je v NATO, preto samozrejme nemôže dúfať, že členské štáty NATO uplatnia článok 5 spomenutej zmluvy. To ale neznamená a nikde to nie je chápané ako porušenie uvedených zmlúv, že keď Ukrajina požiada v zmysle Článku 51 Charty Spojených národov o pomoc krajinu, ktorá je síce členom NATO, ale má s Ukrajinou podpísanú bezpečnostnú dohodu, že takáto krajina nesmie vyslať svoje vojská na pomoc Ukrajine. V tomto kontexte by sme mali chápať aj vyjadrenie prezidenta Francúzska Macrona a niektorých iných štátnikov, pri jednaniach v Paríži, ktorí by v zmysle uzavretých dvojstranných zmlúv s Ukrajinou, boli ochotní na Ukrajinu vyslať svoje jednotky. Je to ich slobodné rozhodnutie a nič to nemá spoločné s NATO. Vieme, že od januára 2024 už Ukrajina podpísala bilaterálne bezpečnostné dohody s Veľkou Britániou, Nemeckom, Francúzskom, Dánskom, Kanadou a Talianskom. Prečo asi ? Preto, aby im predsa pomohli a je to ich problém, akou formou to urobia ! Rusko predsa jednoznačne porušuje  Chartu Spojených národov, v ktorej sa už v preambule píše toto: ... „pestovať znášanlivosť a žiť spolu navzájom v mieri ako dobrí susedia, zjednotiť svoje sily pre zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, Ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu...“ Pritom Ukrajina ani jej ochrancovia, na rozdiel od Ruska, by v tomto prípade  Chartu OSN asi ťažko porušili. Samozrejme, že ak Slovenská republika, takúto bilaterálnu dohodu s Ukrajinou nemá, tak tam ani nesmie žiadne vojská  vyslať. Na druhej strane, ak by ale bolo velením NATO rozhodnuté, že sa uplatní čl. 5 Severoatlantickej zmluvy, potom je Slovenská republika povinná poslať našich vojakov tam, kde im to velenie NATO prikáže, lebo sme spomínanú, zmluvu už 29. marca 2004. dobrovoľne podpísali.  Uvediem podobný príklad z minulosti. ZSSR bol členom Varšavskej zmluvy, a predsa podpísal bezpečnostnú zmluvu s Afganistanom ako samostatný štát, na základe ktorej 10 rokov bojoval proti Talibanu. VZ s tým nemala predsa vôbec nič spoločné, bolo to ich slobodné rozhodnutie. Takže, aj Ukrajina si môže na pomoc prizvať každého, kto s ňou podpíše takúto dohodu. V opačnom prípade, by sme popierali samotnú Chartu Spojených národov. Rusi s takouto možnosťou určite rátali, lebo sú stálym členom Bezpečnostnej rady Spojených národov a táto skutočnosť im preto musí byť veľmi dobre známa. Takže Ukrajine by nepomáhalo NATO, ale napr. len Francúzsko a podobne. Či, takáto situácia skutočne nastane, to neviem posúdiť, ale teoreticky je to možné. Aby sa to nestalo, stačí ak Rusko začne akceptovať Chartu OSN a svoje vojská stiahne z Ukrajiny. Svetu mier a skoré ukončenie všetkých vojen praje doko.