doko

Máme za sebou vianočné a novoročné sviatky. Každý ich prežíval po svojom. Mňa napr. zaujala homília (kázeň), ktorú 6.1.2025 v Klokočove, verejne vo vysielaní STV, predniesol arcibiskup Cyril Vasiľ, košický eparchiálny biskup. Zaujala ma preto, že hoci nikoho z politikov neoznačil menom, všetci počúvajúci iste vedeli, komu sú jeho slová určené. K tomu citujem, niektoré výňatky z jeho asi 27 minút trvajúcej kázne: ...“ Kristus vždy s láskou hovoril o svojej rodnej zemi, o jej poliach, o jej vtáctve, o oblohe zapálenej jasom zapadajúceho slnka, rovnako túžil po dúšku pramenitej vody a po čistom, čerstvom vzduchu ako ktokoľvek z nás. Ježiš vstúpil do tohto sveta, ktorý nám bol daný, aby sme ho používali, ale nie ako jeho ničitelia a predátori, ale ako dobrí správcovia, vedomí si svojej zodpovednosti pred Bohom i pred celým ľudstvom. ..... vzduch, voda, zdravé životné prostredie nemajú predsa žiadne stranícke tričko, predstavujú univerzálne hodnoty potrebné pre náš fyzický život..... A čo vidíme? Nelegálne výruby až holoruby na našich kopcoch. Hovorí sa o tom desaťročia a situácia je stále taká aká je. Za cenu ktorú zaplatíme všetci. Vidíme naše vodné toky znečistené priemyslom. Hovorí sa o tom desaťročia a situácia je stále taká aká je. Cenu za to zaplatíme všetci. Vidíme nerozumnou chemizáciou poľnohospodárstva ohrozené zásoby spodnej vody. Hovorí sa o tom desaťročia a situácia je taká aká je. Cenu za to zaplatíme všetci. ..... A prečo to pripomínam aj ja a práve dnes? Pretože je aj úlohou pastierov Cirkvi na miestnej úrovni byť hlasom, ktorý rezonuje a reprodukuje aj túto časť učenia Cirkvi o ľudskej zodpovednosti voči stvorenstvu. A to, čo platí v tejto materiálnej rovine, platí aj v duchovnej rovine. ... Obrad otvorenia jubilejného roku sme začali obnovením našich krstných sľubov. Zodpovednosť je ale príliš veľká, než by sme to všetko mohli ľahkovážne odfajknúť v štatistike či dotazníku do kolónky „pokrstený, ale nepraktizujúci“. Odškrtli by sme s rovnakou ľahkosťou vari aj kolónku – „občan, ale neuznávajúci spoločnosť ani jej zákony“, prípadne „syn, dcéra, ale zapierajúci svojich rodičov“?! ...Pred 45 rokmi, pri návšteve Paríža Svätý otec Ján Pavol II. sa obrátil na Francúzov s priamou, takmer provokačnou otázkou. „Francúzsko, prvorodená dcéra Cirkvi, si verná svojim krstným sľubom?“ Ktovie, aká odpoveď by z Francúzska zaznela dnes – či mohutné a presvedčivé „áno“, alebo to pestrofarebné olympijské „vive la laicité“ – nech žije laicizmus, alebo skôr by k nám dorazila ozvena silnejúceho pokriku Allahu akbar, keďže to posledné sa neozýva len z nemeckých vianočných trhov ale ako ozvena aj z predmestí francúzskych veľkomiest..... Možno pre nás by dnes mohla zaznieť rovnaká otázka: „Slovensko, prvorodená slovanská zem, ktorá si prijala krst – si verná svojmu krstnému sľubu?“ Jedna odpoveď by tu bola. Nuž, hlásime sa – občas, teda aspoň 5. júla – k cyrilometodskému dedičstvu. Dokonca aj v ústave. To je chvályhodné. Ale ako to s nami vyzerá 6., 7. 8. júla a všetky ostatné dni? ..... Má skutočnosť, že sme boli pokrstení, relevantné miesto vo verejnom živote? Formuje napríklad aj našu lásku k vlasti a k službe blížnemu? Od prvého dňa tohto roka sa napríklad hádame o kvalite alebo aj samotnej potrebe nového aranžmánu štátnej hymny. Ale milujeme našu vlasť natoľko, aby sme dokázali aj nezištne pracovať pre jej dobro? Záleží nám naozaj na dobre našej krajiny, našej vlasti? Alebo sa so zanietením pokúšame riešiť falošné dilemy, či budeme väčšími vlastencami vtedy keď si v hymne zahráme na fujare, alebo práve naopak budeme viac „cool“ a lepšími svetoobčanmi keď budeme všetko vlastné hanobiť ? Budeme sa ďalej utápať v pohrdlivom vzájomnom osočovaní, kto viacej škodí vlasti, či tzv. bratislavská kaviareň zapredaná vraj nejakému americkému kozmopolitnému oligarchovi, alebo tzv. rurálni voliči štátostrany, nazývaní občas aj dezoláti – aby som použil bežné pejoratívne mediálne nálepky či myšlienkové skratky, ktorými sa v posledných rokoch častujeme. A kde pri tejto falošnej dileme ostala skutočnosť, že ak sme pokrstení, ak sme kresťania, tak máme všetci pracovať pre dobro našej vlasti, pamätajúc súčasne ale na to, že skutočnú vlasť máme v nebi a o jej dosiahnutie sa máme najviac snažiť? ... Pri našich krátkodobých i strategických preferenciách sa otáčame raz doprava raz doľava, ako vlajočka na streche – podľa vetra, alebo skôr podľa toho, kto nám viacej sľúbi – niekedy dokonca skúšame byť otočení a otvorení súčasne na všetky svetové strany, čo je teoreticky a marketingovo geniálne, ale prakticky dosť ťažké. .. Koniec citácie. Na záver len krátko dodám. S týmito vetami ja osobne môžem len súhlasiť. Svedčia totiž jasne o tom, že aj cirkevným autoritám prekáža, keď si nielen kresťania, ale aj nekresťania pri voľbách volia do vedenia štátu ľudí, ktorí svojim správaním idú proti podstate tohto sveta a to, že svet nám nebol daný do osobného vlastníctva, ale iba do spoločnej správy. Mier a pokoj vo svete nech nás sprevádza celý rok 2025. doko