doko

Úprimne je mi ľúto toho, čo sa stalo pri  Polomke. Je to tragédia, ktorá na Slovensku nemá obdoby. Aj keď od soboty 21.2.2009, kedy sa táto katastrofa udiala,  uplynulo veľmi málo času  média už  dnes prinášajú prvé úvahy o tom,  kto nesie alebo by mal niesť priamu aj nepriamu zodpovednosť  za túto tragédiu.  Vo svojom príspevku nechcem špekulovať, ale sa chcem pridržiavať iba faktov.

V elektronickom  odbornom časopise „Železničná doprava a logistika č.2/2008“, ktorý vydáva Žilinská univerzita  sa v  článku autora Juraja Hlandiša  „Bezpečnosť dopravy na železničných priecestiach“  píše:

Prednosť jazdy na priecestí sa vždy priznáva železničnému vozidlu. Z toho vyplýva, že účastník cestnej premávky je povinný považovať každé železničné priecestie za podmienenú prekážku a riadiť svoje správanie podľa rozhľadu  a legislatívnych  požiadaviek upravujúcich povinnosti vodiča tak, aby  mohlo dôjsť k plynulému a bezpečnému prejazdu vlaku železničným priecestím.“

A spomínané legislatívne podmienky upravujúce povinnosti vodiča sú dané v zákone č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke,  kde je napísané:

„Vodič nesmie zastaviť a stáť  na železničnom priecestí, v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 m pred nimi a 15 m za nimi.  Pred železničným priecestím je vodič  povinný počínať si mimoriadne opatrne, najmä sa presvedčiť, či môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie. Vo vzdialenosti 50 m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní je vodič povinný jazdiť rýchlosťou najviac 30 km.h^-1; Ak dôjde k zastaveniu vozidla na železničnom priecestí, vodič je povinný odstrániť vozidlo zo železničnej trate; ak tak nemôže urobiť, musí bezodkladne vykonať také opatrenia, aby bol vodič koľajového vozidla pred nebezpečenstvom včas varovaný. Vodič nesmie vchádzať na železničné priecestie, ak už vidieť alebo počuť prichádzajúci vlak alebo iné dráhové vozidlo alebo ak počuť najmä jeho húkanie alebo pískanie.“

Vychádzajúc z toho sú podľa  môjho názoru  pre určenie priamej zodpovednosti nepodstatné úvahy  typu: ako ďaleko mal vodič rozhľad, ako rýchlo šiel vlak, či bola alebo  nebola  cesta pri priecestí udržiavaná alebo bola rozbitá, či tam  malo byť  iné  zabezpečenie prejazdu, čo robil rušňovodič, keď nestačil na 300 metrovej vzdialenosti vláčik ubrzdiť a podob. Podľa našich zákonov totiž   za všetko, čo sa vodičovi môže na železničnom prejazde prihodiť,  nesie priamu zodpovednosť  len vodič.

Iné je skúmať  nepriame vplyvy. Tie totiž môžu pochádzať z  pomerne širokého spektra  všetkých zainteresovaných. Možno už   správca komunikácie prehodnotí to, či tam bolo platné  dopravné značenie,  lebo to čo je vidieť na záberoch z miesta katastrofy prestalo platiť 31.12.2001. Spokojne nebudú môcť spávať zrejme ani železnice, lebo na tomto úseku asi vôbec nerátali s tým, že  by tam mohlo niekedy z nejakej príčiny ostať stať akékoľvek vozidlo. O to viac, že  v blízkosti je rekreačné stredisko. Ak by s tým boli rátali, potom by asi cez tento prejazd  jazdili vlaky pomalšie. Zrejme aj rušňovodič, hoci podľa predbežných medializovaných zistení nič neporušil, sa v spojení s touto tragédiou bude ešte dlho sám seba pýtať,  či v danej asi len 12 sekúnd trvajúcej chvíli, urobil všetko čo sa urobiť dalo.

Prečo to píšem?  Preto, aby som upozornil na fakt, že 12 mŕtvych a utrpenie  pozostalých  musí všetkých kompetentných, ktorí do toho majú čo hovoriť, vyburcovať k tomu,  aby  do budúcna prijali také opatrenia, ktoré by  riziko vzniku  podobnej  tragédie  maximálne minimalizovalo. A pokiaľ nevedia ako to urobiť, potom by skutočne bolo lepšie, ak by zo svojich pozícii odstúpili a nechali to robiť tých, čo to robiť vedia.   doko