Kvetná nedeľa a Veľký týždeň
Keď sa Pán Ježiš približoval k Jeruzalemu, pri dedine Betfage na Olivovom vrchu poslal dvoch svojich učeníkov do tejto dediny a povedal im, že najdú osliatko priviazané, majú ho odviazať a s privolením majiteľa priviesť jemu. Oni to aj vykonali a on vysadol na osliatko, na ktorom dovtedy nikto nesedel. Keď sa ľud, ktorý sa zo všetkých strán na sviatky do Jeruzalema hrnul, dozvedel, že Ježiš prichádza, išli mu v húfoch v ústrety, v rukách držiac palmové ratolesti. Iní sa pretisli až k nemu, sobliekali svoje rúcha a prestierali ich pred neho alebo lámajúc vetvy stromov, cestu nimi vystľali, všetci radostne volajúc: „Hozanna, požehnaný kráľ izraelský, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ Tieto ratolesti znamenajú víťazstvo (palmové ratolesti) a pokoj (olivové ratolesti) Kristov, ako ovocie jeho kráľovstva.
Na túto nedeľu, u nás v kostoloch, držia veriaci práve vypučené ratolesti vŕbové, zvané bahniatka, ktoré predtým bol kňaz na oltári posvätil a spievajú sa pašie, ači umučenie Pána.
V starých časoch kresťanské kniežatá na Kvetnú nedeľu udeľovali omilostenia mnohým previnilcom. Na gréckom cisárskom dvore na tento deň rozdávané bývaly zlaté mince a iné dary, ktorú obyčaj potom prevzali aj carihradskí patriarchovia.
Vo Veľkom týždni v dávnych časoch, dľa nariadenia cisára Konštantína, v tomto období zakázané boly všetky verejné práce ako aj hlučné práce, ktoré by mohly rušiť pobožnosti v tomto týždni konané. Na niektorých krajoch tento týždeň menujú „mučeníckym“ alebo „čiernym“, lebo v ňom sú hlásané veriacemu deje umučenia a aj akoby na protiklad proti týždňu po Veľkej noci, ktorý – ako je známo – menuje sa „bielym“.
Zelený štvrtok je zelený preto, lebo nádejou Cirkvi sa stávali novoobrátenci a aj kajúcnici, ktorí na tento deň bývali rozhrešení a do spoločnosti Cirkvi prijatí. V Zelený štvrtok po ukončení cirkevných obradov orgán viacej nehrá, zvony nezvonia a miesto zvončeka sa v kostole používa drevený „ rapkáč“..
Verím, že aj napriek viacerým zastaraným slovenským výrazom, ste z textu článku zistili, že veľkonočné zvyky sú pomerne rôznorodé na celom svete, nielen na našom území.
Preto vám prajem, aby ste tento týždeň prežili podľa svojho zvyku, a aby ste, na konci Veľkého týždňa, ešte vládali zjesť napr. v našom kraji tradičnú veľkonočnú pasku a syrek. doko
Viac sa o zaujímavostiach z našej minulosti môžete dozvedieť, ak si kliknete na doko.blog.pravda.sk/
Komentáre
Ježiš na oslovi
A na margo iný kraj iný mrav len toľko, že napr. v Indii nazývajú Ježiša MahaVishnu a pohľad na jeho učenie očami Indov je tiež celkom prospešný...
Potrebné