doko

Svoju nedeľnú chvíľku poézie si môžete urobiť aj sami, ak si prečítate „Rozprávku“, nie ako rozprávku ale ako báseň z kalendára ročník 1944. Takže, prosím čítajte dobový text presne aj s vtedajšou spisovnou slovenčinou.

M.I.Breza

Rozprávka

I nás sa týka listopád
lupeň je matky šatkou so slzami
v podzemnom kryte čaká had
na kvety chladnúce večerami.

Bola raz ruža stolistá
a bol raz kvietok poľnej nezabúdky
k nim vedie cestá tá istá
pri ktorej značkami sú škorca búdky

Do sadu prišiel práve ktos
a videl ruže z lístkov smútky
tiež rozplakal sa čierny kos
i škorec zašiel pod ochranu búdky
by nevidel plakať chlapca.

Autor určite prežil nejakú bolesť, ale ak si uvedomíme, že bol rok 1944 a zúrila Druhá svetová vojna, niet sa ani čomu diviť. Podľa mňa aj takéto básne  sú zrkadlom svojej doby a nám môžu poslúžiť ako dôkaz o vtedajších časoch.  Zakončím ďalším výrezom z toho istého kalendára.

Treba do našej spoločnosti veľa lásky! Čo platí o ozvene zvukov, to platí aj o ozvene skutkov! Dnes na svete hučí ozvena nenávisti, zlosti, pomsty, hnevu, krivdy a násilia. To je obsah života veľa ľudí. To je koreň zla. Na to je iba jeden liek. Láska, tá odstraňuje všetko, čo nás dnes bičuje a trápi.

Pripomína vám to niečo? Asi áno. Veď  pravej, ľudskej a obyčajnej lásky je na svete  stále akosi poskromne. Rozdiel je len ten, že my nežijeme  vo vojne, ale v mieri a demokracii a už je rok 2008. 
Príjemné nedeľné popoludnie. doko.