doko

Bolo to v lete, v deň, ktorý sa na Slovensku nejakým spôsobom dotýka všetkých Slovákov.  Jedných preto, že sú jeho priamymi aktérmi, a k tým patria najmä žiaci a učitelia,  iných  preto, že  medzi tými prvými majú svoje ratolesti, príbuzných či známych a tak spolu s nimi prežívajú udalostí tohto dňa.  Skoro každý z nich je v tento deň  iní, napätí ako to dopadne, ale aj spokojní, že konečne budú prázdniny. No čo, tak je to správne, veď ide o deň kedy sa rozdávajú vysvedčenia. Tak v takýto deň, jedna pani učiteľka dostala od svojho druháčika kratučký list.

„ Milá Pani učiteľka. Končí školský rok a rád by som vám poďakoval za to čo všetko ste ma naučili. Ste milá aj dobrá. A viete toľko zaujímavých vecí. Chcem aby sa vám na ďalší rok veľmi darilo. Aby ste boli tou najlepšiou učiteľkou na svete. S pozdravom váš žiak Erik.“

Malý, ale iste šikovný Erik ani netušil, že tento jeho list si táto pani učiteľka po prečítaní a utretí niekoľkých slzičiek, založí medzi svoje najdrahšie klenoty. Ten deň totiž, bol jej posledným v škole, lebo  pani učiteľka po  34 rokoch učiteľského povolania odchádzala  do dôchodku  a ani v najkrajšom sne ju nenapadlo, že za svoju, nie vždy dostatočne zaplatenú prácu,  dostane takéto krásne  vyznamenanie. 

No čo k tomu dodať?  Možno len to, že tento úprimný žiačik, hoci to nemal v žiadnych povinnostiach urobil to, čo mali robiť iní, ktorí by to mali mať aj vo svojich pracovných povinnostiach – dôstojným spôsobom sa rozlúčil so svojou pani učiteľkou. Úprimne som presvedčený, že aj napriek problémom, ktoré v školstve sú, spoločnosť, ktorá má  takýchto učiteľov a žiakov sa o  svoju budúcnosť nemusí obávať.   Preto tento článoček venujem ako poďakovanie všetkým učiteľom. Tým, ktorých si žiaci vážili a vážia, ale aj tým, ktorí na tom aby si ich žiaci vážili, ešte len pracujú.

Všetkým paniam učiteľkám a pánom učiteľom prajem príjemný a krásny deň. J.Kotulič.