doko

Štyri roky ubehli ako voda a máme tu zasa voľby. Dnes a zajtra je síce moratórium, ale načo je také moratórium, keď aj tak sú všade okolo nás plagáty a plagátiky, či sociálne siete, ktoré nám núkajú množstvo rôznych kandidátov, o ktorých mnohokrát, aj tak, nevieme skoro nič ? Takže ja najprv spomeniem niekoľko málo známych faktov. - V týchto voľbách nemá žiadneho protikandidáta uchádzač o post starostu, či primátora celkovo v 1014 obciach a mestských častiach. To znamená, že až v 34,7 % všetkých volebných obvodov je o víťazovi rozhodnuté dopredu. Stačí, ak príde do volebnej miestnosti, len kandidát sám a má to jasné. A dokonca v 18 obciach je zaevidovaný taký nízky počet kandidátov na poslancov, že sa tam o miesta v zastupiteľstve vôbec nesúťaží – kandiduje tam totiž menej ľudí, než je reálny počet poslaneckých stoličiek. V 3 obciach (Lipovec, Michalková a Girovce) sa komunálne voľby dokonca nekonajú vôbec, pretože tam v zákonnej lehote nikto nepodal kandidátnu listinu na starostu, ani na poslancov obecného zastupiteľstva. Celkovo sa ale o poslanecké miesta v rámci celého Slovenska usiluje spolu až 40 184 uchádzačov. A pre doplnenie ešte údaj o tom, že v komunálnych voľbách na Slovensku, spravidla k urnám voliť vôbec nechodí 52 % - 54 % oprávnených občanov. Volič, ktorí pozná kandidátov osobne a dobre - to má jasné. Zvolí toho, komu verí a váži si ho. Zrejme aj bez ohľadu na príslušnosť k politickej strane. Ale čo, ak má volič o kandidátoch pochybností a nepozná ich osobne a dobre. Teraz, ak dovolíte, sa trocha hlbšie zamyslím nad tým, či je vôbec možné zvoliť niekoho, komu sa nedá dôverovať alebo, kto nemá našu úctu. V psychológii a spoločenskom živote sa tento rozpor obyčajne rieši tak, že človeka nevnímame čiernobielo, ale rozdelíme si svoj vzťah k nemu napr. takto. 1. Či má našu úctu, lebo úctu si človek môže zaslúžiť za konkrétne veci, ktoré sú neodškriepiteľné, bez ohľadu na jeho prípadne spoločenské poklesky. 2. Dôveru zasa človek získava najmä svojim charakterom. Teda ak viete, že kandidát napr. mení názory podľa politického vetra, potom môže našu dôveru stratiť. Takže ak ja, ako volič zistím, že mnou vybratý kandidát má moju dôveru a aj úctu, tak ho spokojne na kandidátnej listine zakrúžkujem, a tým mu dám svoj hlas. V opačnom prípade, ak mám hoci len pochybností o dôvere, či úcte k nemu – tak ho jednoducho nezakrúžkujem, a tým ho ani nezvolím. Ale sú aj také situácie, že volič aj napriek všetkej snahe, musí niekoho zvoliť aby bol zachovaný chod príslušného úradu. Potom si to treba veľmi zvážiť a nenechať sa opiť len peknými rečami, ale priebežne ho ako volič vo zvolenej funkcii aj zákonnou formou kontrolovať. Ale vyhodnotiť treba aj tých, čo končia na zvolených postoch. Ako ? Napr. s využitím e-mailov a listovej kampane pre hromadné alebo individuálne zasielanie stanovísk na oficiálne poslanecké e-maily. Osobné stretnutia, návšteva poslancov v ich poslaneckých kanceláriách v regiónoch počas poslaneckých dní. Telefonický kontakt. Kontaktovanie poslaneckých klubov alebo asistentov poslancov. To robí z obyčajného voliča skutočne zrelého občana. Tomu sa hovorí, že som volil dobrovoľne, slobodne a tajne. A je to aj prejav našej vysokej vnútornej zrelosti a kritického myslenia. Tým napĺňame aj realizáciu Čl. 30 našej ústavy, kde je napísané : ...“ Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.“ Pokoj a mier prajem všetkým. Doko.