doko

Súčasný svet je plný protikladov. Z obecného hľadiska to nie je nič neznáme. Horšie je, keď  sa to dotýka napríklad  vzťahu matky a dieťaťa a absentuje  tam prirodzený materinský cit. Potom to môže vyústiť do veľmi zlých situácii. Jeden príbeh s takouto tematikou si môžete prečítať v tej podobe ako je napísaný v Pútniku svätovojtešskom ročník 1936, a to presne aj s vtedajšou spisovnou slovenčinou.

Matkine srdce

Dávno, v stredoveku bolo zvykom, že keď odsúdili niekoho na smrť, na mestskej veži potiahli zvon, aby bil 7 razy. Stalo sa, že v istom meste odsúdili na smrť jediného nepodareného syna úbohej vdovy. Táto vyšla na vežu, chytila srdce zvona, a keď zvonár dolu poťahoval zvon, nedával on nijakého hlasu, iba tupý buchot. Nápadné to bolo zvonárovi, preto vyšiel na vežu a zbadal, že matkine ruky, hlava i ramená sú dotlčené srdcom zvona. Úbohú matku predviedli pred súd, a prosila o sľutovanie pre svojho syna. Súd sa sľutoval nad obeťou dobrej matky, synovi dal milosť. – Čo urobí úbohá matka za svoje dieťa! Rozmýšľaj o tom, čo urobila tvoja matka za teba!

Podkladom úctivosti, poslušnosti  a oddanosti detí ku rodičom je zbožná a mravná výchova. Keď je dobre zakorenená v srdci dieťaťa, nik ju nevyhubí.

Podľa mňa, v tomto dobovom príbehu ide o prirodzené konanie matky. Žiaľ, sú aj také matky, ktoré si toto pomenovanie ani nezaslúžia. Mám na myslí tie ženy, ktoré svoje ledva narodené detí usmrtia. Z pohľadu obyčajného človeka je to nepochopiteľné o to viac, že aj pre takéto nechcené deti má súčasná spoločnosť vytvorené podmienky, aby mohli žiť. Napríklad hniezda záchrany, ktoré sú  vo väčších mestách, možnosti náhradnej rodičovskej výchovy v príslušných sociálnych zariadeniach a osvojenie takých detí.

O tom, že záchrana aj týchto detí má význam, sa môžeme presvedčiť napríklad aj pri sledovaní televíznej relácie Pošta pre Teba, kde je dosť príbehov o tom, keď už dospelí súrodenci, ktorí o sebe dlho ani netušili a vyrastali bez svojich biologických rodičoch, sa teraz snažia navzájom nájsť a spoznať. Pritom každý z nich je sebe vlastným spôsobom šťastný najmä preto, že vôbec mohol žiť. Hoci, to neraz bol život strastiplný.  Tieto životné príbehy určite musia byť veľkým mementom pre každú matku skôr, než sa pokúsi  vykonať niečo, čo by vedome ohrozilo život jej dieťaťa, a čo by iste neskoršie veľmi ľutovala.  Predsa narodenie každého dieťaťa je zázrakom, a nedá sa ničím iným nahradiť.

Podľa mňa by veľmi veľa pomohlo aj to, ak by sa celá spoločnosť jednoznačne a bez akýchkoľvek predsudkov, vždy postavila na stranu každého počatého života a na podporu a ochranu všetkých matiek, ktoré to potrebujú. Prirodzene, že som predovšetkým zato, aby sa deti rodili vždy   takým rodičom, ktorí  ich chcú a aby to bolo po dosiahnutí plnoletosti rodičov.  Ale aj tzv. nechcené deti sú tiež zázrakom a darom a mnohokrát ešte väčším než deti vymodlené.

Samozrejme, že každé dieťa chce svoju starostlivosť a výchova je často krát umením, no nič nie je krajšie  ako detské nevinné očká, prvý úsmev, prvé slovko mama,  vrúcne detské objatie či prvé otázky  typu „Prečo?“  A to aj napriek tomu, že môžu prísť choroby, životné krízy a že obavy o naše deti fakticky pretrvávajú po celý život.  Podstata je v tom, že deti boli a určite aj zostanú pre rodičov nenahraditeľným pokladom. A tak sa k tomu aj vždy postavme. Matka z dobového príbehu nech nám je v tom  inšpiráciou.

Prajem pekný  deň. doko

Ak si chcete prečítať aj iné zaujímavosti z minulosti kliknite si na doko.blog.pravda.sk/