doko

Novela Zákonníka práce od 1.9.2007 zmenila podmienky pri zabezpečovaní stravovania zamestnávateľom, prostredníctvom stravovacích poukážok, čiže gastrolístkov. Konkrétne ide o § 152 ods.4 a ten znie:

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať  stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Takže základnou podmienkou na to, aby zamestnávateľ mohol využiť zabezpečenie stravovania zamestnancov formou  gastrolístkov  je, že nemá vlastne stravovacie zariadenie. Druhou podmienkou  je, že zamestnávateľ musí dodržať minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, ktorá tvorí 75%  z nárokov za stravné ( poskytovaného podľa zákona č.283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, počas pracovnej cesty  za 5 až 12 hodín)  čo je  66,75 Sk.  Z toho teda jasne vyplýva, že v praxi by sa nemal vyskytnúť prípad, aby mal niekto gastrolístok v nižšej než v tejto hodnote.

Pripomínam, že je tu zmena, lebo do 1.9.2007 boli aj takí zamestnávatelia, ktorí aby znížili administratívu okolo gastrolístkov, dávali zamestnancom gastrolístky v  takej hodnote, v akej museli  podľa Zákonníka práce prispievať na stravovanie. Pritom to nebolo v rozpore so zákonom. Inak povedané, zamestnanec si v takom prípade lístok nekupoval, lebo ho od zamestnávateľa dostával.

Teraz to už, ale nie je možné, lebo najnižšia hodnota stravovacej poukážky je fixne určená zákonom a to  vo výške 66,75 Sk. Pritom je to zároveň aj  minimálna hodnota ceny jedla. A keďže podľa Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej  55 % ceny jedla, čo je 36,71 Sk potom zvyšok,  čiže 30,04 Sk si musí zaplatiť každý zamestnanec sám.  Ak ale maximálny príspevok zo strany zamestnávateľa nemôže presiahnuť 55 % z nárokov na stravné,  čo tvorí 48,95 Sk, potom zvyšok 40,05 Sk si tiež musí zaplatiť zamestnanec sám. Podľa môjho  názoru, keďže zamestnanec participuje na cene jedla,  tak stravovaciu poukážku od zamestnávateľa nemôže dostať, ale by si ju mal od neho za túto cenu kúpiť.

Okrem týchto, viac menej ohraničených príspevkov na stravovanie, môže zamestnávateľ poskytovať aj ďalšie príspevky napríklad  podľa zákona o sociálnom fonde. Tieto by už ale pre zamestnanca nemali znamenať zvýšenie ceny gastrolístka. Naopak, mohlo by dôjsť k jej zníženiu.

Ak to teda zhrniem, tak zamestnanec by mal mať možnosť, kúpiť si najlacnejší  gastrolístok zaokrúhlene v hodnote 67 Sk za 30 Sk a najviac by mal zamestnanec zaplatiť 40 Sk  za gastrolístok, ktorého hodnota by bola najmenej 89 Sk.

Pochopiteľne, že je potrebné  dodržať aj ďalšie platné zákonné ustanovenia, tak ako sú uvedené v § 152 Zákonníka práce alebo ako ich spresňujú kolektívne zmluvy. 

Treba mať tiež na pamäti, že ide o príspevok na stravovanie, a stravovanie  môžu zabezpečovať len tie subjekty, ktoré k tomu majú oprávnenie. Za týchto okolností je len pochopiteľne, že gastrolístky nemôžu v žiadnom prípade nahrádzať  slovenskú menu pri nákupoch iných ako určených stravovacích služieb.

Tu sa natískajú otázky. Majú takéto oprávnenie všetky predajne potravinárskych výrobkov ? Nebolo by oveľa jednoduchšie a hlavne pre zamestnávateľa lacnejšie, aby každý zamestnanec dostal od zamestnávateľa určený  finančný príspevok na prilepšenie stravovania priamo v Sk ?

Veď to,  čo kto zje a za koľko, nemôže predsa určovať žiadny zákon. Teraz to ale v podstate určuje Zákonník práce. Toto nie je košér ani s našou ústavou. Čo vy na to páni poslanci ? doko