doko

Žijeme v modernej dobe, ktorá umožňuje mnohým ľuďom žiť na pomerne dobrej úrovni, ale sú aj takí, ktorí žijú v chudobe a  biede.  Preto ma v starých kalendároch, v tejto súvislosti zaujal článok, o biede ako sa na ňu dívali v roku 1940. Ak máte záujem môžete si prečítať  čo  o tom  vtedy písal Dr. Andrej Škrábik, a to presne aj s vtedajšou spisovnou slovenčinou. 

Bieda pohanských národov
Keď niekto príde na kraje, kde žijú pohani, v prvom rade bije mu do očú bieda a psota. Pán Ježiš povedal, že chudobných vždycky budeme mať medzi sebou. A naozaj márne namáhajú sa ľudia utvoriť taký hospodársky poriadok, aby bolo na zemi každému dobre, alebo aby každý mal vraj „raj“ tu na zemi. Chudobní vždy boli a vždy budú. Ale veľký je rozdiel medzi chudobou a biedou. Lebo chudobný ťažko znáša síce, že mu to a iné chýba, ale predsa nemusí psotu trieť; a keby mu predsa hrozila psota alebo smrť hladom, tak nájdu sa útrpné srdcia a zachránia ho.  Takto je to u nás kresťanov, ale celkom ináč je to u pohanov. O tom nás presvedčia nasledujúce riadky.

V Afrike je soľ veľmi vzácna. Deťom tak chutí, ako u nás cukríky. Keď dostane dieťa soli, neužije ju samo, ale pekne sa podelí s inými deťmi. Hľa, tak je to vštepené do ľudského srdca, aby sme dobrí boli k iným.

Ale pohanstvo ničí tento jemný cit. Grécky mudrc Plato napísal tieto odporné slová: „V štáte nesmie byť nijaký chudobný. Biednych ľudí treba vyhnať z miest, z dedín a z krajiny, aby takého hoväda (takto to napísal!) nebolo v celom štáte“. Rímsky mudrc Plautus hlásal zas toto: „Zlú službu preukáže žobrákovi, kto ho nakŕmi, lebo tým on sám utratí to, čo mu dal, a žobrákovi len priam predlžuje biedny život“. Pri takýchto učeniach vyvinula sa u pohanov neprirodzená bezcitnosť k biednym a slabým. Naozaj toho hladu je v pohanských krajoch Ázie, Afriky, Južnej Ameriky, Austrálii a Oceánií veľmi mnoho.

A koľko je boháčov, ktorí by mohli naplniť ruky, aby každému pomohli. Či by tí boháči tak nedosiahli dvojité šťastie? Akiste, veď by oblažili iných a stali by sa sami blaženými. Pomôžte veľkou svojou láskou, veľkej biede pohanov!

Znova pripomínam, že pôvodný text bol napísaný pred 68 rokmi. No poučný je v mnohom aj pre nás. Tak napríklad, chudoba a bieda sa nevyhla ani súčasnému Slovensku. Iste by bolo dobre, keby v žiadnom štáte nebol nijaký človek chudobný, ale určite nie za takých podmienok ako si to predstavoval v pôvodnom článku „grécky mudrc Plato“.  Varovaním pre nás by podľa mňa malo byť aj to,  že chudoba a bieda sa už stali  fenoménom  celosvetovým a nepoznajú žiadne ideologické ani iné hranice.  Na druhej strane si myslím, že práve bezprostredné stretnutie s týmto javom vo vlastnej krajine, nenechá väčšinu ľudí ľahostajných, a tak budú pozitívne pôsobiť v boji proti  ďalšiemu rozširovaniu biedy a chudoby  medzi sebou. Ak už pre nič iné, tak aspoň pre pud sebazáchovy,  aby sme raz pre svoju nevšímavosť sami neupadli do hmotnej, ale aj duchovnej  biedy.

Motívom k napísaniu tohto článku je tragédia, ktorá sa stala v Banskej Bystrici, kde zhoreli  4 ľudia práve z kategórie tých najbiednejších - bezdomovci.

Prajem príjemný deň.doko.