doko

V úvode, len na osvieženie. Stručný pôvod tohto zvyku, 6. január  je už od 4. storočia zasvätený Trom kráľom. Vtedy  ich prvýkrát spomenul napr.  pápež Lev I., Cesarius z Arlesu. Tradícia spomína aj to, že Traja králi sa volali Gašpar, Melichar a Baltazár.  Gašpar je opisovaný ako starec, Melicher ako muž v najlepšom veku a Baltazár ako mládenec. Skutočné telesné pozostatky týchto svätcov boli 11. júna 1164 prinesené do nemeckého  mesta Kolín a v roku 1880  boli uložené v kolínskom Dóme. A ako to bolo na Slovensku ? Už od stredoveku sa traduje, že okrem koledovania koledníkmi, ktoré je známe aj z rôznych obrázkov, k tomu sviatku patrí aj tzv. kňazská koleda. O tej chcem písať, tak ako si ju pamätám, z dedinského života na Šarišskej vrchovine.

Dopoludnia, na sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov, bola svätá omša, kde kňaz svätil trojkráľovú vodu a kriedu. Odpoludnia, touto vodou už boli svätené príbytky katolíckych veriacich. Svätenie príbytkov vykonal malý sprievod a to kňaz a miništranti oblečení vo sviatočnom rúchu. Kantor a kostolník tiež sviatočne oblečení. Kňaz mal v rukách malý kríž, ktorým žehnal obydlie s jeho obyvateľmi a modlitebnú knihu. Miništranti niesli kropeničku a kadidlo mal na starosti kostolník. Úlohou kantora bolo najmä spievať nábožné piesne. Celý tento malý sprievod, ktorý pred vstupom do domu spieval, očakával hospodár a v obydlí ďalší členovia domácnosti, ktorí okrem sviatočného oblečenia mali slávnostne prichystanú aj tzv, prednú izbu, kde bol vianočný stromček a kde sa vykonal slávnostný obrad svätenia. Pri tomto cirkevnom miniobrade, kantor zaspieval kresťanskú pieseň, kňaz po spoločnej modlitbe, za asistencie miništrantov, posvätil a kadidlom okiadzal stromček a obydlie, potom napísal na zárubňu dverí napr. vtedy bol tento zápis: 19 - G + M + B - 60. (dnes je už G opravené na C). Potom hospodár aj gazdinka ponúkli pripravené maličké  pohostenie a peňažným darom, podľa svojich možností, prispeli na chod farnosti. Dar pre kostol preberal kostolník a malú finančnú odmenu v podobe mincí, vhodených do nádobky so svätenou vodou, si po skončení obradu, rozdelili medzi seba miništranti. Počas pohostenia sa kňaz snažil každého v domácnosti osloviť milým slovom a na záver poprial všetkým milostiplný celý rok. Toto sa potom opakovalo v ostatných obydliach, do ktorých tento sprievod veriaci pozvali. Vo väčšej dedine, posviacka obydlí pokračovala aj v iné dni dovtedy, pokiaľ neboli všetky posvätené. Za zmienku stojí moje poznanie, že takáto kresťanská návšteva na začiatku kalendárneho roka, mala okrem náboženského poslania aj povzbudzujúci sociálny význam. A to ten, že pomerne vážení predstavitelia obce, na vlastné oči videli  ako reálne tá, ktorá domácnosť žije a následne mohli konať tak aby, ak to bolo potrebné, im aj pomohli. O to viac, ak išlo o domácností, kde žili osamelí ľudia.

Na záver asi toľko. V čase, keď bolo katolícke vierovyznanie v nemilosti vtedajšieho socialistického režimu, potláčali aj túto koledu. Preto bolo asi bezpečnejšie nerobiť jej reklamu a tak sa uverejňovali najmä obrázky „civilných“ Troch kráľov. O to viac treba obdivovať veriacich kresťanov, ktorí tento zvyk udržiavali aj vtedy a vďaka ním sa naňho nezabudlo. Na dedinách ležiacich na Šarišskej vrchovine pretrváva totiž stále. Prajem všetkým svet bez vojen a 20 - C + M + B – 24, čo  pochádza z pôvodnej latinskej vety „Christus mansionem benedicat“, (C+M+B) a v preklade znamená "Nech Kristus žehná tomuto (Vášmu) domu". Doko.