doko

Včera, 24.1.2013 som na českej televízii sledoval tzv. súboj kandidátov na prezidenta Českej republiky. Čiste z osobného záujmu. Chcel som len vedieť niečo viac o pánovi Schwarzenbergovi. Po tejto relácii som si sám pre seba urobil záver, že tento starší pán, môže byť pánom, okrem tých hradov a zámkov, čo vlastní ako súkromná osoba, aj Pražského hradu kde ako vieme má sídlo prezident ČR. Vedú ma k tomu tieto fakty:

1. Českí občania túžia po niečom úplne novom, po niečom, čo ešte z vlastnej skúsenosti nepoznajú. Mnohí z nich by totiž veľmi radi zistili, ako by v postkomunistickej ČR vládlo knieža. Naviac, ak ide o krajinu, ktorá kniežaťu osobne a asi nielen jemu, spôsobila traumu realizáciou tzv. prezidentských dekrétov.

2. Zvolením pána Schwarzenberga za prezidenta, by väčšine českých občanov svitla pomerne jasná nádej, že tohto pána budú mať na svojej strane. A to najmä preto, že síce chce byť prezidentom všetkých občanov ČR, ale zvlášť ho trápi situácia tých občanov, čo majú veľmi, veľmi ďaleko k boháčom.

3. A zrejme to najpodstatnejšie je to, že má oveľa viac predpokladov ako pán Zeman k tomu, aby úspešne odolal lobistickým, straníckym a iným vplyvom, ktoré stále deformujú českú spoločnosť.

Ak teda naši bratia nechcú zopakovať chybu slovenských voličov, kde mnohí dnes už veľmi ľutujú, že v ostatných slovenských prezidentských voľbách nevolili pani Radičovú, ale jej protikandidáta, ktorého kredit je v súčasnosti asi na hranici historického minima – potom musia pristúpiť k voľbám oveľa zodpovednejšie, než k ním pristúpili naši občania. To znamená, že by ich malo ísť voliť čo najviac a možno by si mali zopakovať aj to, o čom sú tzv. Benešove dekréty. A pre tých, čo o týchto dekrétoch chcú vedieť niečo viac, odporúčam aj nasledujúce riadky.

Toto označenie obecne platí pre dekréty prezidenta Beneša, ktoré boli vydané počas 2. svetovej vojny v exile a v prvých povojnových mesiacoch v Československu. Išlo o dokumenty, ktoré mali právnu silu zákona, lebo v prvej fáze povojnového vývoja republiky ešte nebolo ustanovené Dočasné Národné zhromaždenie. Všetky dekréty, ktorých súčet je najmenej 143, boli 5. marca 1946 ústavným zákonom č 57/1946 Zb spätne ratifikované Dočasným Národným zhromaždením Československej republiky. Kľúčové, ktoré sa týkali povojnového vysporiadania s nemeckou menšinou sú najmä tieto: 5/1945 Sb. částka: 4 - Dekret prezidenta o neplatnosti některých majetkově – právních jednání z doby nesvobody a o národní správě majetkových hodnot Němců, Maďarů, zrádců a kolaborantů a některých organizací a ústavů. 12/1945 Sb. částka: 7 - Dekret prezidenta o konfiskaci a urychleném rozdělení zemědělského majetku Němců, Maďarů, jakož i zrádců a nepřátel českého a slovenského národa. 16/1945 Sb. částka: 9 - Dekret prezidenta o potrestání nacistických zločinců, zrádců a jejich pomahačů a o mimořádných lidových soudech. 27/1945 Sb. částka: 13 - Dekret prezidenta o jednotném řízení vnitřního osídlení. 28/1945 Sb. částka: 14 - Dekret prezidenta o osídlení zemědělské půdy Němců, Maďarů a jiných nepřátel státu českými, slovenskými a jinými slovanskými zemědělci. 33/1945 Sb. částka: 17 - Ústavní dekret prezidenta o úpravě československého státního občanství osob národnosti německé a maďarské. 71/1945 Sb. částka: 32 - Dekret prezidenta o pracovní povinnosti osob, které pozbyly československého státního občanství. 108/1945 Sb. částka: 48 - Dekret prezidenta o konfiskaci nepřátelského majetku a Fondech národní obnovy.

Takže bratia Česi, Moravania, Slezania a všetci ďalší občania ČR prajem vám dnes a zajtra pri prvej priamej voľbe svojho prezidenta šťastnú ruku. Doko