Nie tak dávno, upozorňovala slovenská polícia na šírenú vedomú lož (hoax), o plánovanej vojenskej mobilizácii a o možnom následnom nasadení našich brancov do vojny na Ukrajine. Keďže som bol priamo oslovený o stručnú charakteristiku problematiky, tu je moje vysvetlenie. Naša ústava ako základný zákon štátu o tom v Čl. 25 píše toto: „Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti. (zák. č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti). Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon. (zák. č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu).“ V Čl.86 sa zasa dozvieme, že len NR SR má pôsobnosť na tieto úkony: ...“uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru. Vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky. Vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky. V Čl. 102 prezident vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia NR SR, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier. Môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie. Vláda SR podľa Čl. 119 rozhoduje o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu. O vyslaní ozbrojených síl mimo územia SR, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na našom území a o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie SR. Okrem toho platia aj iné zákony, ktoré riešia našu vonkajšiu bezpečnosť štátu. Ide najmä o ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, zák. č.319/2002 Z. z. o obrane SR, zák. č. 321/2002 Z. z. Ozbrojených silách SR, zák. č. 281/2015 Z. z. štátnej službe profesionálnych vojakov a zák. č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave. Takže, predovšetkým v týchto právnych normách som hľadal pravdivé odpovede na otázky typu:
1. Kedy vznikne branná povinnosť ? Vniká občanovi – mužovi v tom roku, v ktorom dovŕši 19 rokov veku.
2. Kedy zanikne branná povinnosť ? Zanikne 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku, ak to zákon neurčuje inak. Teda aj vtedy: ak sa občan SR stal nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu na základe právoplatného rozhodnutia vydaného okresným úradom v sídle kraja; ktorý prestal byť občanom SR; alebo ktorému sa skončil trvalý pobyt na území SR; ak bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo mu bola táto spôsobilosť obmedzená a občan SR, ktorý umrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
3. Kto je registrovaným občanom SR ? Je ním štátny občan SR, ktorému vznikla branná povinnosť a je zaradený do národnej registrácie. (tzv. branec).
4. Čo je odvod ? Odvod sa vykonáva v čase vojny a vojnového stavu; o ročníkoch registrovaných občanov povolaných na odvod rozhoduje prezident SR na návrh vlády SR; o termínoch odvodu rozhoduje minister obrany SR. Vzor povolávacieho rozkazu na odvod je stanovený v zákone.
5. Čo je odopretie výkonu mimoriadnej služby ? Občan môže v stave bezpečnosti odoprieť výkon mimoriadnej služby vyhlásením v roku, v ktorom mu vznikla branná povinnosť (19. rok veku) alebo v januári každého nasledujúceho roka a to až do zániku brannej povinnosti (55 rokov veku). Na vyhlásenie podané po tejto lehote sa neprihliada. Obsah vyhlásenia je presne stanovený v zákone. Vyhlásenie s osvedčeným podpisom (spravidla ho overuje notár) podáva občan na príslušný okresný úrad v sídle kraja a to podľa miesta trvalého pobytu písomnou formou. (teda nie elektronicky, napr. nie formou emailu). Ak sa nevyhovie podanému vyhláseniu, vtedy môže občan proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Vyhlásenie nemôže podať profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka, vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh a vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Takže, ak si niekto dá otázku. Môže byť odvedený občan, ktorý bol zaradený do mimoriadnej služby, odvelený bojovať na Ukrajinu proti Rusku, aj keď by s tým nesúhlasil ? Odpoveď v súlade s vyššie uvedenými zákonmi, by mohla byť aj takáto. Ak budú splnené všetky platné zákony SR, potom áno ! Lebo podľa ust. § 12 zákona o Ozbrojených silách SR sa súhlas na vyslanie profesionálneho vojaka a vojaka mimoriadnej služby, na plnenie úloh v zahraničí nevyžaduje. S pozdravom svetu mier. doko.
Komentáre