Zamestnanci, ktorí často chodia na pracovné cesty si už zrejme všimli, že od 1.1.2009 sa zmenil aj zákon 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Žiaľ, ako to už v ostatnej dobe v našej legislatíve chodí, aj tento zákon nebol novelizovaný tak, aby sme o ňom mohli povedať, že je každému hneď aj jasný.
Veď na potvrdenie toho čo som uviedol stačí už len taký fakt, že v zákone je použitý slovný výraz, ktorý nie je definovaný v slovenských jazykových slovníkoch. (Preukázanie, preukázane.) A tak, vychádzajúc z logiky veci mi vychádza, že zákonodarcovia asi mali na myslí výraz preukazný, preukazne, preukázateľný, dokázateľný, jasný čo slovníky vysvetľujú ako "majúci schopnosť niečo presvedčivo dokázať".
No, ale vráťme sa k podstate problému. V § 5 ods.1 zákona je stanovené, že zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. V odseku 7 je s účinnosťou od 1.1.2009 stanovené, že ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb „preukázane“ poskytnuté raňajky, zamestnávateľ stravné kráti ustanoveným spôsobom. Na druhej strane zamestnávateľ stravné nekráti, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil. Zákon pripúšťa, že „preukázanie“ zabezpečeného jedla alebo poskytnutých raňajok sa môže nahradiť aj vyhlásením zamestnanca, ktoré uvedie vo vyúčtovaní náhrad.
Predmetom sporov je to, na čiej stránke je dôkazné bremeno, čiže kto má komu dokazovať, že zamestnanec mal preukázateľne poskytnuté stravovanie.
Ak sa opriem napr. aj o dôvodovú správu k tomuto zákonu, kde je napísané:... „Vzhľadom na aplikačné problémy sa navrhuje iba všeobecná preukázanosť o poskytnutých raňajkách v rámci ubytovacích služieb (napr. doklad o rezervácií, informácia od zamestnanca a pod.) a nevyžaduje sa preukázanosť iba cez doklad o ubytovaní (účtovný doklad)....,že stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla alebo v prípade poskytnutých raňajok zamestnancovi nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa a pod.); závažnosť a opodstatnenosť dôvodov posúdi zamestnávateľ“..., potom podľa môjho názoru, by v prvom rade mal zamestnávateľ dokázať zamestnancovi, že mu na pracovnej ceste bolo poskytnuté tzv. bezplatné stravovanie, a potom by mal byť na rade zamestnanec, ktorému zákon dáva možnosť vykonať „preukázanie“ poskytnutého jedla vyhlásením v dokladoch o vyúčtovaní náhrad. Podotýkam, že v zákone sa vždy používa výraz „poskytnutie“ a nie „neposkytnutie“ jedlá.
Inak povedané. Zákonodarcovia predpokladajú čestnosť obidvoch stránok tohto vzťahu a to asi tak, že zamestnávateľ nebude vedomé krátiť stravné náležitosti, ak nato nebude mať relevantný preukázateľný doklad, ale tiež čakajú, že zamestnanec, ak dostane predmetné jedlo bezplatne a zamestnávateľ o tom nevie, tak to uvedie do dokladov pri vyúčtovaní. Pri riešení tohto problému by teda malo byť cieľom to, aby každý dostal to, na čo má nárok.
Prajem príjemný deň doko
Komentáre
Doko