Z mnohých strán počúvame ako ľudia ubližujú prírode, a tým vlastne aj sebe. Podľa mňa je správne, že fenomén „príroda“, si uvedomujeme stále viac a viac. Vyrástol som na dedine a tak viem, ako sa človek cíti, ak napr. v teplom lete, obklopený tichom, leží na záhrade a na modrej oblohe sleduje jastraba, pri love susedových holubov. Je to jedna báseň.
A tak dnes, keď žijem na mestskom sídlisku, dookola zúri COVID-19, mi neraz stačí, že môžem vyjsť na balkón a iba jednoducho počúvať a pozorne sa dívať okolo seba. Takto sa snažím, nájsť si sekundu dve ticha, medzi takmer stálym hlukom aut, aby som zistil, že aj nás, sídliskových ľudí, ešte stále obklopuje príroda. Rozdiel oproti dedine je síce evidentný, tam ste totiž naopak, stále mali okolo seba ticho a sem tam hluk dopravných prostriedkov. No ja na balkóne, počas tých okamihov ticha, keďže sme chvalabohu okrem hluku, obklopení aj mnohými stromami, ktoré sme si pred mnohými rokmi svojpomocne vysadili, nie raz počujem, ale aj vidím kukučku, sovu, kuvika, slávika, sojku, sýkorku, bociana, dážďovníky, drozdy, vrabce, škorce, krkavce, hrdličky, bažanty, ďatle a samozrejme aj všade prítomné mestské holuby aj ich nepriateľa, sokola myšiaka a podob. Najkrajšie je to ale vždy na jar. Vtedy totiž, na blízkych stromoch, obsadia hniezda najmä drozdy a je zaujímavé pozorovať, koľko práce a úsilia musia títo poslovia jari vynaložiť aby sa im z vajíčok vyliahli, ich večne hladní a kričiaci potomkovia. Nie raz pritom musia svoje sily spojiť, aby dokázali čeliť náletom strák a vrán, ktoré im chcú vyplieniť ich hniezda.
Pri tom všetkom, si človek nie raz uvedomí, že vták nielen lieta, vydáva zvuky a chytá hmyz, ale že dokáže byť aj inteligentný, usilovný, ostražitý, starostlivý a naviac, pre nás ľudí, nielen užitočný ale aj potrebný. Preto sú mnohí ľudia znepokojení, lebo nech sa príroda snaží ako chce, počet vtákov a to nielen v mestách, rok čo rok klesá. Niekedy ste na každom kroku ako sa hovorí, skoro vždy „zakopli“ o vrabca, dnes je ich ako šafranu. Podobné je to aj s lastovičkami, stále ich je menej a menej. A tak sa nedivím, že pre niektorých obyvateľov miest, moje rozprávanie asi zapôsobí ako sci-fi, ale je pravdivé. Môžem to potvrdiť aj nasledujúcimi obrázkami, ktoré som nafotil najmä na sídlisku, mnohokrát práve z nášho balkóna.
V dnešnom čase, keď sme pre COVID-19 viac doma ako v prírode, nám iste urobia radosť aj naše sídliskové vtáčatá. Mne tiež preto, že napr. od detstva mi pripomínajú aj Vianoce, lebo medzi ozdobami na stromčeku mám dodnes, najradšej ich napodobeniny. No o nebeských vtákoch sa dočítame už aj v biblii. Evanjelista Matúš tam totiž píše toto: „Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, nežnú, nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony?“ Veľavravné, že ? Príjemnú nedeľu praje doko. Viac obrázkov ponúkam na https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Birds_in_Pre%C5%A1ov
Komentáre