Jozef Kotulič

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

S tanistrou po Vysokých Tatrách 2019

...12 – 15 metrov dolu predo mnou, pri statnej breze stala na zadných labách medvedica. Takých 180 cm, predné laby pri tele a díva sa na mňa a ja na ňu. .. aj obrázky

Letná dovolenková sezóna 2019 vo Vysokých Tatrách skončila. Podnikatelia v cestovnom ruchu hodnotia túto sezónu ako úspešnú. Bolo viac návštevníkov a boli aj vyššie zisky. Najviac  bolo Slovákov, Poliakov a Čechov. Asi by som sa mal tiež tešiť, lebo medzi spomínaných návštevníkov patrím aj ja s manželkou. Áno, teším sa, ale najmä preto, že domov sme sa vrátili celí a zdraví. Podotýkam, že sme neliezli po vysokohorských chodníkoch, ale iba po nenáročných turistických cestičkách. Sem tam sme použili aj tatranskú električku. Pricestovali sme osobným autom a tiež sme pocítili, že ani po Ceste slobody nejazdia iní vodiči, než akí jazdia po ostatných slovenských cestách. Teda aj tu sa našli arogantní vodiči osobných automobilov a motorkári, nerešpektujúci najvyššiu dovolenú rýchlosť (40, 50, 70 km/hod), ani plné neprerušované čiary.  A policajtov nikde.

Medzi tatranskými osadami sme už ale jazdili  električkou. No ani to nebola žiadna slasť.  Realitou boli preplnené vozne v rannej a popoludňajšej špičke, k tomu o nohy sa obtierajúci a olizujúci psí miláčikovia, ktorých  majitelia akosi zabudli, že nie každému je príjemné, keď má na oblečení plno psích chlpov. A sprievodca či revízor nikde !  Tak sme si povedali, že budeme chodiť pešo. Aj sme chodili, ale ani tu to nebol med lízať. Chodník určený pre peších turistov, sa len tak hemžil cyklistami. Takže, ak ste sa chceli vyhnúť kolízii, museli ste mať stále napnuté uši a oči na „stopkách“.  A ak tam čírou náhodou neboli cyklisti, tak ste určite stretli psa s návštevníkom  Tatier, ale bez vôdzky. A mestských policajtov nikde.

Raz sme teda skúsili ostať v areáli *** hotela. Pár lavičiek, ako tak udržiavané chodníky, nejaké detské preliezky, plno parkujúcich áut a medzi nimi majestátne kráčajúci kráľ hôr, 6 - 7 ročný jeleň. Jedným slovom, atrakcia ako na objednávku. Osobne som proti takýmto, akože skroteným jeleňom, ale evidentne proti, nie je vedenie hotela. Po večeri som  sa ešte šiel prejsť po priľahlej ceste s tým, že sa pozriem na okraj lesa, či tam neuvidím nejakú jedlú hubu.  Videl som, ale viac má zaujal pohyb vo vysokej tráve na malej čistinke. Predpokladal som, že to bude nejaké jelenča,  alebo odbehnutý pes. Po niekoľkých sekundách som prekvapený skonštatoval, že po zemi, vo vysokej tráve sa pohybuje niečo ako malý medvedík. A nebol sám, mal tam súrodenca. Stíchol som, z vrecka vyťahujem mobil, že si tieto medvieďatka odfotím. Na moje prekvapenie, miesto nich, 12 – 15 metrov dolu predo mnou, pri statnej breze stala na zadných labách medvedica. Takých 180 cm, predné laby pri tele a díva sa na mňa a ja na ňu. Stal som  2 metre od cesty na malom násype, dvihol som ruky s mobilom, že si urobím fotku. V tom momente medvedica cap na všetky štyri a už si to s mláďatami trielili do blízkej húštiny. Ostal som prekvapený. Nemal som totiž kvalitnú fotku a nebolo nikoho, kto by mi potvrdil, že to nebol sen. No mám aspoň dôkaz, že to bolo o 19,01 hod.  A tak som iba okolkom spomenul pani recepčnej, že hotel má ako atrakciu jeleňa, ale či sa náhodou okolo nepohybujú aj medvede. Odpoveď bola. Medvede tu nemáme! Bol som v pomykove. Na druhý deň, za svetla si hovorím, idem na miesto činu. Potvrdené. Stopy svedčili v môj prospech. Vravím si, čo ich láka do blízkosti ľudí, veď pár metrov od polianky je cesta k hotelu, 20 metrov železničná trať a 25 metrov rušná Cesta slobody. Zdroj, ktorý ich vábil bol iba necelých 20 metrov od polianky. Malá murovaná budova s neveľkými oknami. Bývajú v nej uskladnené odpadky z hotelovej kuchyne. No 3 okná mali už iba okenice, ktoré títo štvornohí zlodeji nemali problém zdolať a tak vojsť dovnútra aj von. Viac povedia fotky.