doko

Celé Slovensko dnes   prežíva svoju dávku radosti.  Áno,  naši hokejisti vyhrali na majstrovstvách sveta  nad  veľkým favoritom -  Českou republikou.  To je fakt,  a nič už na tom nikto nezmení.  A že s  hokejom skutočne žilo celé Slovensko, svedčia aj tieto postrehy.

1. Veriaci vedia, že v sobotu večer,  býva svätá omša s platnosťou na nedeľu. Tá, o ktorej idem písať, sa so železnou pravidelnosťou vždy začína o 17.00 hodine. Dnes sa ale začala najmenej o 2 minúty skôr. Celebroval ju  mladý kňaz, a už  jeho dlhé vlasy a hustá brada dávali prítomným vedieť, že dnes to nebude obyčajná svätá omša. A ani nebola!  Jeho prvé slová a  široký úsmev na tvári,  pri privítaní  prítomných veriacich,  boli totiž veľmi nákazlivé. Prečo?  Lebo začal omšu pripomenutím, že o chvíľu bude v televízii hokej. A našim hokejistom totiž odkázal, že počas tejto svätej omše  budú on,  a aj prítomní veriaci,  myslieť na nich  a svojimi modlitbami   chcú, u najvyššieho Pána,  požiadať o priazeň a víťazstvo.  A veriacich ubezpečil, že  do 17.30 hod.  svätú omšu  ukončí  a to preto, lebo verí, že každý z prítomných  znásobí svoje  sústredenie,   lebo sa budú modliť aj za hokejistov.  Po skončení omše bolo na tvárach všetkých veriacich vidieť, že viera robí zázraky. Totiž ich očí prezrádzali, že naši hokejisti dnes vyhrajú. A vidíte vyšlo to. Vyhrali! Najvyšší Pán,  úprimné a ničím nefalšované  prosby a modlitby veriacich, dnes  v plnej miere vyslyšal.

2. Švagriná, ktorá  síce vie, že na Slovensku sa hrá aj hokej a že momentálne sú majstrovstvá sveta, no inak hokej nesleduje,   mi ledva   čo skončil zápas zavolala, že sa s niekým musí  podeliť o radosť z toho, že naši hokejisti vyhrali.  Žije totiž sama. A nezabudla pritom povedať, že  po tejto  eufórii  zabudla na všetky svoje bolesti a starosti,  a konečne bola po dlhej dobe nesmierne  šťastná.

3. Ľudia na sídliskách,  po skončení zápasu,   svoju radosť  a šťastie, že žijú na Slovensku spontánne prejavovali tým, že vyšli na balkóny a spievali slovenskú štátnu hymnu.  Pod balkónmi behali ich drobné deťúrence,  a tie  bez toho,  aby to od nich niekto požadovala samé od seba sa k svojim rodičom pridali  skandovaním „Slovensko“, Slovensko“, Slovensko“, Slovensko“, ...

Takže tak, sami vidíme, čo sa dá dokázať,  keď  naše  konanie vychádza zo samotného srdca a je úprimne. Úspechy na majstrovstvách sveta v hokeji sú pritom  len jednou z mnohých príležitosti, ktoré nám náš život ponúka.  Čo na záver?  Buďme šťastní, že  na Slovensku ešte vieme a môžeme byť šťastní!  Totiž na svete žije veľmi veľa ľudí,  ktorým z rôznych príčin  takýto pocit   ešte stále nebol dopriaty.  

Pekný večer s prianím,  aby sme  takýchto šťastných chvíľ v živote prežili  ešte  mnoho a to  aj po zajtrajšom skončení majstrovstiev sveta 2012 v hokeji. J.Kotulič