doko

Určite by sa nám zišiel, najmä teraz v tomto období, keď vidieť Slnko je pomaly väčší sviatok ako blížiace sa Vianoce. Rozháňanie mrakov vraj bolo tiež aktuálne, ani nie tak dávno  v Moskve, na Červenom námestí, za éry Sovietskeho zväzu a to pred veľkými slávnostnými zhromaždeniami. Tamojší komunisti, si vraj vedeli zabezpečiť pekné počasie tak, že lietadlami nad týmto priestorom rozprašovali chemickú látku, ktorá natoľko absorbovala vlhkosť vzduchu, že   tam nemohlo pršať. Či to bola pravda alebo len klam, to neviem. Ale to, že sa o to dávno pred tým pokúšali Američania,  viem vďaka zažltnutým listom starých kníh. Ako sa to skončilo si môžete  prečítať v doslovnej aj jazykovej citácii z kalendára -  Pútnik svätovojtešský ročník 1936.

Prístroj na rozháňanie hmly

Vývoj leteckej techniky vyžaduje, aby letiská na noc boly osvetlené. Dnes už síce letectvo má prístroje, za pomoci ktorých letec môže aj za tmy a za hmly pristáť bez toho, žeby niečo videl, čiže tieto prístroje už umožňujú takzvané „slepé“ lietanie, ale hmla nad letiskami jednako i dnes je značným nebezpečím pre letcov. Preto už niekoľko rokov robia sa pokusy, ako by bolo možné hmlu rozohnať a odstrániť. – Robily sa pokusy pomocou elektriny, tieto experimenty však sa veľmi neosvedčily a preto najnovšie americký chemik Hougleton vynašiel iný spôsob na odstránenie hmly: upotrebúva na to chlórkalcium, ktorý je silne hygroskopický, čiže ktorý každú vlhkosť vpije do seba. Keď do hmly nastriekajú chlórkalciumu, hmla sa srazí, zhustne a v podobe dažďa padá na zem. Týmito pokusmi docielilo sa už pekných výsledkov. Vo veľkej hmle po nastriekaní chlórkalciumu nastal čistý vzduch asi v 600 m. objeme. Ak sa tento spôsob  osvedčí, tak nad letiskami pomocou chlórkalciumu vždy bude čistý, jasný vzduch.

No v Amerike sa zrejme neosvedčil doteraz, a našich letísk sa tento „vynález“, podľa všetkého ešte tiež nedotkol. Nad letiskami totiž  ako to  najmä v tomto čase býva, aj naďalej panuje hustá hmla. Ľudstvu sa síce „darí“ ovplyvňovať svetovú klímu, ale najmä v negatívnom slova zmysle. Tu mám na myslí najmä dôsledky nepremyslenej globálnej svetovej industrializácie a z toho vyplývajúce problémy typu „ozónová diera“ či „El Ňiňo“. Nedá sa nič robiť. Človek nie je, a ani nemôže byť všemohúci, a to nielen vo vzťahu k podnebiu.  Čím skôr to pochopí, o to viac vzrastie  pravdepodobnosť nádeje, že ľudstvo sa samo, ešte v tomto storočí nevykynoží.

Aj napriek zimnej hmle, prajem vám krásny a príjemný deň. doko    

O tom čo sa písalo v roku 1936 si môžete prečítať aj na
doko.blog.pravda.sk/detail-ako-budu-ludia-zit-o-sto-rokov---.html