doko

Začnem spomienkou na oslavy 70. výročia vylodenia spojeneckých síl v Normandii. Zo Slovenska tam bola delegácia, ktorú viedol  prezident SR a členom delegácie bol aj minister obrany  a dvaja slovenskí vojnoví veteráni. Svetové špičky reprezentovali prezidenti USA, Francúzska, Ruska, Ukrajiny a ďalší významní svetoví štátnici, vrátane britskej kráľovnej Alžbety II. V roku 2019 sa osláv za SR zúčastnili: vedúci delegácie podpredseda vlády Raši, slovenský veľvyslanec v Londýne Ľubomír Rehák a riaditeľka Kancelárie podpredsedu vlády Andrea Szabóová. (Pozn. spomeňte si, že je to ten pán Raši, ktorý v roku 2012 svojou novelou zákona, 2 dní pred jej účinnosťou, úplne pripravil asi 46 000 výsluhových dôchodcov o valorizáciu ich dôchodkov.)

Teraz si troška zosumarizujme dejepis. Plán útoku spojeneckých síl  do Európy cez Normandiu vo Francúzsku, ktorý dostal krycí názov „Overlord“, posúdili spojenci v auguste 1943 na konferencii v kanadskom Quebecku. V novembri 1943 v Teheráne sa USA a Spojené kráľovstvo zaviazali, že na jar 1944 konečne vytvoria západný front. Sovietsky zväz ako protihodnotu prisľúbil, že túto operáciu západných spojencov, podporí veľkým útokom Červenej armády. Išlo o operáciu s krycím názvom „Bagration“. Pôvodný dátum vylodenia západných spojencov vo Francúzsku bol stanovený na 5. jún 1944, avšak vzhľadom na nepriaznivé počasie panujúce v Lamanšskom prieplave bola operácia posunutá o jeden deň. A tak označenie deň „D“ dostal 6. jún 1944. Spojenecké velenie, na tento prvý deň vylodenia, vyčlenilo pre bojovú činnosť asi 150 000 vojakov, 10 900 bojových, 2 300 dopravných lietadiel a takmer 2 600 klzákov. Námorné sily tvorilo 1 213 bojových lodí a člnov, 4 126 výsadkových plavidiel a prostriedkov, 736 pomocných a 864 obchodných lodí. Tie museli okrem tisícok vojakov previesť aj stovky tankov, bojových vozidiel, automobilov, diel, zásoby streliva, pohonné hmoty a potraviny. Celkom sa v Normandii do konca júla 1944 vylodilo asi 1,5 milióna vojakov. Bitka o Normandiu si k tomuto dátumu vyžiadala viac ako 44-tisíc mŕtvych na strane spojencov, 54-tisíc v radoch Nemcov a 20-tisíc medzi francúzskym civilným obyvateľstvom. Operácia s kódovým názvom Overlord patrila k najväčším vojenským operáciám Druhej svetovej vojny. Zúčastnili sa jej vojenské jednotky z Austrálie, Belgicka, Británie, Československa, Francúzska, Grécka, Holandska, Kanady, Nového Zélandu, Nórska, Poľska a Spojených štátov. Podľa Vojenského historického ústavu v Bratislave, v tom čase slúžilo v Kráľovskom letectve britských ozbrojených síl okolo 350 Slovákov. Väčšinou boli zaradení ako radisti a palubní strelci či ako pozemný personál. Viacerí sa uplatnili aj ako bojoví piloti.

Na východnom fronte, v čase začatia operácie západných spojencov Overlord, sa vojská Červenej armády nachádzali približne na frontovej čiare: Leningrad, Čudské jazero, Pskovské jazero, Vitebsk, východne Brest, východne Ľvov, Tarnopoľ, hranica s Rumunskom, Odesa. Už 22.6.1944 na uľahčenie situácie západných spojencov, začala Červená armáda mohutnú operáciu Bagration. Táto Bieloruská ofenzíva, ktorá trvala do 19.8.1944 bola jednou z najdôležitejších bojových operácii na východnom fronte a jej cieľom bola likvidácia zoskupenia nemeckých vojsk v Bielorusku. V tom čase, na východnom fronte spolu s Červenou armádou, už proti fašistom bojoval aj 1. československý armádny zbor v ZSSR v sile asi  16 700 vojakov. Podľa Wikipédie vojská Červenej armády, prešli počas operácie Bagration, za 6 týždňov bojov 600 km, boli vyčerpané a neboli schopné ďalej postupovať. Celkovo mali asi 178 000 mŕtvych a nezvestných a ďalších 578 000 ranených. Nemecké straty dosiahli 290 000 mŕtvych a asi 170 000 zajatých. Bolo zničených 17 divízií a 3 brigády, 50 nemeckých divízii stratilo viac než polovicu svojej živej sily. Operácia Bagration mala za následok aj značné straty v nemeckom veliteľskom zbore. Padlo 9 generálov a 22 generálov bolo zajatých.

Z porovnania obidvoch vojnových operácii Overlord a Bagration, jednoznačne vyplýva záver, že významnou mierou pomohli spojencom v boji proti fašizmu na západe aj na východe a v konečnom dôsledku, určite prispeli k skoršiemu skončeniu Druhej svetovej vojny, a tým aj k záchrane množstvá ľudských životov.  Preto si myslím, že zo strany čelných predstaviteľov SR došlo k prejaveniu neúcty k miliónom obetí životov ľudí, prinajmenšom tých čo padli v Európe na bojiskách obidvoch frontoch a to tým, že na oslavy takejto významnej dejinnej udalosti, poslali delegáciu nízkeho rangu.  Podľa ústavy, SR v zahraničí reprezentuje jej prezident. Ak aj pozvánku dostal predseda vlády SR a odmietol ju, potom celé ministerstvo zahraničných vecí málo okamžite konať a „vybaviť“ aby sa na oslavách zúčastnil prezident alebo predseda NR SR. Teraz aby sa obyčajný občan SR, hanbil za nerozumné konanie svojich čelných predstaviteľov.